Obyvatelia bytoviek na Hrabovskej ceste v Ružomberku tvrdia, že sa im oplatí zohrievať vodu v rýchlovarnej kanvici. Vraj by ich to vyšlo menej ako niekoľko desaťtisícové nedoplatky za teplú vodu, ktoré splácajú dodávateľovi. Kubík teplej vody ich totiž vyjde viac ako tisíc korún. Je to až dvojnásobok bežnej ceny v meste.
Obrovské nedoplatky
Tri bytovky v pokojnom prostredí pod Hrabovom. Krásne a ničím nerušené bývanie, prebehlo by hlavou mnohým z nás. Za stenami betónu sa však ukrývajú zúfalí obyvatelia. Manželia Dankovci sú jedni z nich. Pozývajú nás k sebe domov. Ponúknu nám kávu. „Dúfam, že sa neponáhľate,“ povie starší pán už v dôchodkovom veku, vytiahne kopu papierov a medzi nimi aj ústrižky o doporučenej pošte. „Toto sú všetko listy, ktoré sme napísali. Už niekoľkokrát sme reklamovali vyúčtovanie nákladov za teplú vodu. Platíme tu nehorázne peniaze. Viete si predstaviť, koľko je tisíc korún za kubík teplej vody? V meste platia niektorí o polovicu menej.“
Dankovcom prišiel nedoplatok za teplú vodu vo výške 15 283 korún. Mladej päťčlennej rodinke o dve poschodia nižšie 40 000! Oproti doplácajú zase 30 000 korún. V bytovkách sú takéto faktúry bežné. „Myslel som, že tu bude revolúcia, keď nám prišlo takéto vyúčtovanie,“ hovorí dôchodca Ladislav Danko (na fotografii). Nechápe, ako je možné, že v porovnaní s minuloročnou porovnateľnou spotrebou teplej vody, keď doplácali tritisíc, stála tento rok na faktúre pätnásťtisícová suma. „Prišli nám odpovede zo spoločnosti ByPo, z Inšpektorátu SOI aj zo Štátnej energetickej inšpekcie, že všetko je v poriadku a z ich strany nevznikol žiadny problém. Ale doteraz nám nikto nevysvetlil, ako sa mohlo stať, že pri množstve 0,34 kubíka vznikol taký markantný rozdiel v cene?!“
Problémom je staré potrubie
Bytovky pamätajú desaťročia. Vodovodné potrubie tiež. A tu je problém. Staré rozvody a neekonomická cirkulácia vody spôsobujú obrovské úniky teplej vody. Bývalá Ružomberská energetická spoločnosť síce vymieňala pred rokmi staré rozvody za nové. K týmto bytovkám však cestu kvôli súkromným majetkom rozkopať nemohli.
„Už v roku 2004 sme sa preto chceli odpojiť od centrálneho dodávateľa a postaviť si vlastnú kotolňu na ohrev teplej vody. Našu žiadosť však mesto zamietlo.“ Na obhajobu tamojšej hlavy mesta primátor Ružomberka Michal Slašťan hovorí: „Mesto Ružomberok prijalo zásadu, ktorá bola stanovená ministerstvom hospodárstva, že bude zásobovať občanov mesta centrálne.“ Ružomberská energetická spoločnosť, ktorá je už v likvidácii, ponúkla v tom čase majiteľom bytov alternatívne riešenie. Vybudovať vlastnú výmeníkovu stanicu, čo by podstatne znížilo cenu vody. To však majitelia bytov odmietli. Keďže investícia hodná niekoľko stotisíc korún mala ísť z vrecka domácich, dodnes odoberajú vodu starým potrubím. „A tu je kameň úrazu. Teplá voda totiž vedie potrubiami asi päťsto metrov a tie straty sú potom pochopiteľne obrovské. Žiaľ, musia ich platiť občania,“ vysvetľuje primátor.
Odberatelia už viackrát reklamovali obrovský rozdiel medzi reálnou a fakturačnou spotrebou teplej vody. Straty nechcú hradiť zo svojho vrecka. „Nevidíme dôvod, prečo by sme mali platiť za teplú vodu, ktorá nám cez vodovodný kohútik reálne nepretiekla. Bojujeme s veternými mlynmi.“
Šetria vodou
Vysoké nedoplatky za teplú vodu nedoprajú domácim dobrý spánok: „Chceli sme prerábať kúpeľňu a teraz splácame faktúru. A teraz čo môžeme? Splácame tritisíc mesačne. Platíme za vodu, ktorá je príliš drahá a navyše aj nekvalitná,“ sťažuje sa Alena Danková so slzami v očiach. Manžel ju vzápätí rozhorčene doplní: „Ja to volám močovka. Kým odtečie, koľkokrát naberieme aj dva kýble žltočervenej hrdzavej kvapaliny. No povedzte, kúpali by ste sa v takej vode? Nestojí za nič! A za toto platíme?“
Obyvatelia bytoviek musia šetriť vodou, ako sa len dá. „Relaxačný kúpeľ vo vani si už ani nepamätáme. Miesto toho, pri každom sprchovaní stresujeme, koľko nás to asi bude stáť,“ smutne konštatujú. Spotrebu vody znižujú aj iným spôsobom. Neďaleko majú studničku s pitnou vodou, kde si do bandasiek a plastových dvojlitrových fliaš pravidelne naberajú vzácnu tekutinu. Hrdzavou kvapalinou, ktorá často tečie ráno z teplého vodovodného kohútika, zase zalievajú záchod a niekedy si vodu radšej zohrejú v rýchlovarnej kanvici. „Jeden liter teplej vody z rýchlovarnej kanvice stojí 33 halierov. Je to tretina z toho, ako keď si ju pustíme z kohútika. A navyše, pri rannej hygiene je omnoho čistejšia!“
V bytovkách budú mať už onedlho vlastnú kotolňu na ohrev teplej vody. Súčasný primátor mesta im stavbu povolil. Bezsenné noci ich však trápia naďalej. Príde im totiž ďalšie vyúčtovanie. A oni sa pýtajú: „Aký nedoplatok príde tentoraz, keď z roka na rok stúpla cena teplej vody tak výrazne, že aj slepému by bila do očí?“
