Keď sa pred necelými tromi rokmi sťahoval do Košíc, všetci mikulášski skalní priaznivci tajne dúfali, že sa Ján Laco, skromný obľúbenec tribún, po čase ešte vráti domov. V bráne železiarov dostával v uplynulej sezóne od kouča Jána Šterbáka viac príležitostí nám rovnako dobre známy Miroslav Lipovský, preto sa 41-ka objavila opäť v zostave MHk 32. A nielen to, stále mladého zrejúceho brankára sme zahliadli aj počas tréningu na ľade medzi „malými“ gólmanmi: „Pritiahol ma k tomu Peťo Lepiš. Poprosil ma, či by som neprišiel na nejaký tréning. Súhlasil som, lebo je to pre chlapcov dobrá vec. Dodnes si živo spomínam, keď som bol v ich veku a zavítal medzi nás niekto z áčka. Bolo to hneď o niečom inom.
Privoniavate týmto spôsobom k trénerskemu remeslu?
Sám sa ešte stále učím, no dúfam, že niečo z praxe už týmto chlapcom môžem ukázať.
Berú vás?
To musia potvrdiť alebo vyvrátiť oni, no teší ma, že sa snažia niektoré veci po mne opakovať, napodobňovať.
Mimochodom, ako ste sa dostali do bránky?
Hokej hrával aj môj otec, no iniciatíva vyšla odo mňa. Akosi som sa sám postavil do bránky a nemal som zatiaľ dôvod ľutovať, aj keď brankár to má dvojnásobne ťažké. Veľkú úlohu zohráva aj momentálne šťastie. Poviem to za seba, keby Karol Križan svojho času neodišiel do Zvolena, tak tu dne možno nestojím a hokej vôbec nehrám. Sú to zhody okolností, ale o svoje miesto sa treba pobiť.
