Dar v hodnote 17-tisíc eur na záchranu kamzíka a svišťa poskytol Štátnej ochrane prírody, Správe Tatranského národného parku sponzor. „Dve základné úlohy, ktoré sme si stanovili, sú vrátiť svišťa do Belianskych Tatier a geneticky potvrdiť ako samostatnú geografickú rasu svišťa vrchovského tatranského - Marmota marmota latirostris,“ povedala Viera Kacerová, zoologička Správy TANAP-u. V rámci projektu chcú prostriedky, ktoré musia minúť do konca septembra budúceho roku, využiť aj na monitoring kamzíka a svišťa v celých Tatrách.
Pytliaci a predátori
V Belianskych Tatrách sú lokality, kde svišť vyhynul úplne. Príčiny nie sú celkom známe, môže to byť pytliactvo, predátori. Podľa monitoringu v roku 2005 bol na celom území Národnej prírodnej rezervácie Belianske Tatry zistený len jeden svišť. „V časti Javorová a Bielovodská dolina sa nachádza dva roky už iba jediný svišť. Preto chceme urobiť reštitúciu svišťa vrchovského tatranského do Belianskych Tatier,“ skonštatovala zoologička zo Štátnej ochrany prírody a dodala: „Chceme geneticky potvrdiť, že svišť vo Vysokých Tatrách tvorí samostatnú geografickú rasu svišť vrchovský tatranský tak, ako to bolo potvrdené aj u kamzíka. Preto sme oslovili laboratóriá, aby zo vzoriek trusu, ktorý zbierajú strážcovia, urobili genetickú analýzu. Svište, ktoré by mali byť do Belianskych Tatier prenesené, by mal byť z lokalít, kde je veľká populácia, čiže z oblasti Západných Tatier. Máme viac metód spôsobu odchytu. Keď nové jedince vysadíme v Belianskych Tatrách, našou úlohou bude prvé dni ich permanentne strážiť 24 hodín, aby sme zabezpečili, že lokalitu neopustia,“ povedala Viera Kacerová.
V septembri sledovali správanie svišťov a snažili sa vytipovať, ktoré by mohli premiestniť. Chcú sa zamerať hlavne na mladšie svište, ale treba chytiť samce aj samice, aby sa mohli reprodukovať. Spolupracovať na projekte budú s pracovníkmi Štátnych lesov TANAP-u, s Barbarou Chovancovou, pracovníčkou výskumnej stanice ŠL TANAP-u a Pavlom Ballom zo Slovenského múzea ochrany prírody a jaskyniarstva.
Mladé a naivné
Strážca TANAP-u Pavol Gavlák má so svišťami bohaté skúsenosti a ich správanie pozoruje priamo v teréne: „Išiel som na kontrolu svištích kolónií a pozoroval som svištie mláďa. Sadol som si a stále tam niečo hŕkalo. Mláďa sa hralo s prázdnou plechovkou, gúľalo si ju, labkami ju dvíhalo ako malé dieťa. Staré svište sú ostražité, človeka blízko nepustia. Ale mladé, jednoročné, mu behajú tesne popred nohy. A práve touto svojou naivitou a hravosťou sú veľmi zraniteľné a často sa stávajú korisťou predátorov, orla alebo líšky. Keby tam neboli staré svište, ktoré zahvízdajú a upozornia ich na prítomnosť predátora, asi by to neprežili.“ Jednoročné mláďatá sú vlastne odkázané na seba, keďže staré svište sa venujú tým tohoročným. A keď sa vyskytne skúsený predátor, dokáže ich vychytať. Tak nastáva problém starnutia populácie. Mladá generácia nedorastie do dospelosti a môže vyhynúť.
Povera pretrváva
Žiarska dolina je veľmi frekventovaná. Svište si na človeka zvykli a berú ako súčasť biotopu. Presne vedia, že ľudia chodia po chodníku - to je ľudské teritórium a toto naše. Registrujú ich, ale nereagujú, keď idú potichu. „Každý vie, kde je jeho miesto. Ale akonáhle niekto vytiahne fotoaparát a vbehne do kolónie, spôsobí paniku. V priebehu niekoľkých sekúnd sú svište schopné zaregistrovať nebezpečenstvo, dokonca aj zozadu. Nový návštevný poriadok nezakazuje vodenie psov ani v najprísnejšie chránených oblastiach. Psy teda môžu chodiť po národných parkoch na vôdzke a s náhubkom. No prekážajú svišťom aj kamzíkom. Vtedy sú v pozore dlhý čas. Nájdu sa aj takí, ktorý psa voľne pustia a nechajú ho behať po svištích kolóniách. Kolega nafilmoval, ako sa zabávali na tom, keď pes naháňal svište a brechal do nory,“ neskrýval rozhorčenie
Pavol Gavlák a dodal: „Turisti chodia po chodníkoch, ale horšie je to s hubármi, ktorí prečesávajú celý les. To je najväčší stres pre prírodu. Pavel Ballo našiel na viacerých miestach zásahy pytliakov, ktorí lovia svište hlavne kvôli svištej masti. Určite nie je efektívnejšia, ako sú dnes dostupné lieky, no povera o jej moci a účinkoch stále pretrváva. Orol a líška sú prirodzení nepriatelia, ale keď do systému negatívne zasahuje človek, urýchľuje zmeny, ktoré môžu viesť k úplnej likvidácii kolónie.
Autor: EVA OKOLIČÁNIOVÁ
