„Mala som možnosť spolupracovať s ochotníckym režisérom a herecom z Kvačian Milanom Červeným,“ začala spomínať pri sedemdesiatpäťke M. Červeného Eva Štofčíková, metodička Liptovského osvetového strediska v Liptovskom Mikuláši. „Pozval ma pred pár rokmi na divadelnú skúšku. Od začiatku mi bolo zrejmé, že som prišla do kolektívu, ktorý dýcha starou dobrou atmosférou ľudských vzťahov. Pre mňa nezvyčajne, ale u nich viac ako samozrejme vyznela hláška: „pán učiteľ ma ešte učil“. Čo v podtexte znamenalo, že každého veľmi dobré pozná odmalička a vie, čo od koho môže očakávať aj teraz, keď už nie je jeho žiakom, ale veľkým dospelákom.“
Bol učiteľom, režisérom i hercom
Evu Štofčíkovú pozvali na oslavy ochotníckeho divadla v Kvačanoch. Konali sa tradičným spôsobom. Po divadelnom predstavení, ktoré režijne naštudoval pán učiteľ Milan Červený, nasledovalo spoločenské posedenie a spomínanie na časy minulé. „Pri pohľade na výstavu fotografií a dokumentov z histórie ochotníckeho divadla v Kvačanoch som sa dozvedela, že pán učiteľ nevychovával a nevzdelával len spoza „školskej katedry“, ale veľa voľného času venoval kvačianskym žiakom bez rozdielu veku aj na doskách, ktoré znamenajú svet. Milan Červený na nich vydržal a tvoril úctyhodne dlho. Ako ochotnícky režisér vytrval na tomto ochotníckom poste desiatky rokov a až do súčasnosti vedel, čo povedať dnešnému divákovi a ako mu to povedať. Mňa osobne prekvapil vlastnou divadelnou hrou Pahýle, ktorú, okrem toho, že si ju sám napísal a zrežíroval, aj v nej účinkoval. Čo však je najdôležitejšie? Posolstvo jeho hry. On a tí, čo videli predstavenie Pahýle, vedia, o čom hovorím. Prečo to tak zdôrazňujem? Lebo želám pánovi učiteľovi, aby sa jeho výzva naplnila. Nielen aby boli všetci zdraví a šťastní, ale aby vyrástli zdravé, pevne zakorenené stromy s košatými korunami. Nastúpila jeseň jeho života a úprimne mu prajem, aby sa s manželkou Emíliou často prechádzal takouto záhradou a tešil sa z nej.“
Zrástol s obyvateľmi Kvačian
Učiteľ Milan Červený 18. októbra oslávil sedemdesiate piate narodeniny. Jeho rodnou obcou sú Nýrovce v okrese Levice. Tu uzrel svetlo sveta ako druhý zo štyroch detí. Stredoškolské vzdelanie získal na Gymnáziu v Zlatých Moravciach a Pedagogickom gymnáziu v Nitre, vysokoškolské v odbore slovenčina – ruština v Bratislave. Ako učiteľ alebo riaditeľ pôsobil v Krásne nad Kysucou, Vychylovke, v okrese Nitra v obci Jarok a Nové Sady, neskôr v Krpeľanoch a od roku 1970 v Kvačanoch.
S dedinou v Liptove a jej ľudom zrástol vďaka svojmu záujmu o ich život. Vždy bol k nim vnímavý, ak bolo treba, aj obetavý. Človek s veľkým srdcom sa stal jedným z nich. S láskou sa venoval učiteľskému povolaniu. Bol a zostal tým klasickým dedinským učiteľom, pre ktorého práca nekončila zvonením školského zvonca. „Kiež by aj dnešná generácia pedagógov venovala viac svojho umu a času práci pre kultúrno – spoločenské pozdvihnutie spoluobčanov a obohatenie ich života. Za jeho pôsobenia zaznamenalo výrazný rozvoj aj ochotnícke divadlo a osvetová činnosť v dedine. Bol vždy a všade tam, kde boli potrebné a prospešné jeho pracovité ruky,“ zaspomínal na pána učiteľa aj starosta obce Ladislav Klepáč.
Viedol aj ženskú spevácku skupinu
„Počas tridsaťročnej činnosti vo funkcii riaditeľa miestneho osvetového strediska (MOS) režíroval dvadsaťtri divadelných predstavení. V mnohých z nich stvárnil typické postavy mužov vidieka,“ pokračoval starosta obce. „Naposledy sa tak stalo v divadelnej hre Statočný valach, s ktorou sa kvačianski divadelníci predstavili v rokoch 2006 i v Liptovskom Mikuláši. Ako riaditeľ MOS a člen Zboru pre občianske záležitosti v Kvačanoch sa aktívne podieľal na najrôznejších občianskych a spoločenských udalostiach v živote obce, či už to bolo slávnostné vítanie novonarodených detí, stretnutie jubilantov, dôchodcov, či občianska rozlúčka so zosnulými na cintoríne. Pod jeho vedením v 80-rokoch minulého storočia pôsobila v obci ženská spevácka skupina.“
Mal pri toľkých aktivitách Milan Červený voľný čas? Mal. Pre svoje včielky a spev. Dodnes aktívne pôsobí v speváckom súbore učiteľov v Liptovskom Mikuláši. „Všetci, čo ho poznáme, mu želáme pevné zdravie. Nech je ešte roky medzi nami šťastný. Nech sú jeho dni zrelého veku preteplené vďačnosťou nás mladších,“ dokončil starosta L. Klepáč.
