Z tisícdvesto členov základných organizácií Slovenského zväzu chovateľov v liptovskom regióne pred rokom 1989 ostalo v súčasnosti len stodvadsať. V oblasti Liptova je základných organizácií deväť, z nich najaktívnejšie sú v Jamníku, v Partizánskej Ľupči a v Likavke. Ľudia, ktorí ostali chovateľstvu verní, pracujú s čistokrvnými zvieratami, či sú to holuby, králiky, hydina alebo exotické vtáctvo. Prispievajú tak k zachovaniu genofondu existujúcich čistokrvných plemien a druhov zvierat. Výsledky činnosti prezentujú na výstavách. Jednou z nich bola aj XVI. oblastná výstava zvierat a II. klubová výstava Meklenburských strakáčov. Usporiadala ju Základná organizácia Jamník v polovici októbra vo svojom chovateľskom areáli. Viac ako šesťdesiatpäť vystavovateľov nielen z Liptova, ale aj z Oravy, zo Spiša či zo Západného Slovenska, vystavovalo päťsto zvierat.
Chovateľstvo ako výchovný prostriedok
„V rámci zväzu je osem chovateľských odborností, pričom v našej oblasti, do ktorej patria okresy Liptovský Mikuláš a Ružomberok, fungujú len štyri: chov holubov, hydiny, králikov a exotického vtáctva. Pracujeme na tom, aby sa k nám pridala chovateľka koní Viera Jančušková z Vitálišoviec, ktorá výborne pracuje aj s deťmi a mládežou. Pribudol by tak ďalší odbor, chovateľstvo koní,“ hovoril Ján Benko, predseda Základnej organizácie Jamník. Zaujímalo nás, prečo počet chovateľov poklesol o takmer desaťnásobok.
„Po revolúcii zrejme nebolo v zväze dosť takých funkcionárov, ktorí by členov základných organizácií udržali. Mnohí vtedy začali chovateľstvo vnímať ako možnosť získať peniaze, preto sa zamerali na komerčne zaujímavé druhy zvierat, napríklad na brojlery u hydiny, ktoré sa chovajú na spotrebu. Viaceré základné organizácie sa rozpadli. Osamostatnili sa chovatelia poštových holubov, ktorých bolo asi dvesto,“ vysvetlil Ján Benko. Podľa neho by sa situácia mohla zlepšiť, keby sa chovateľstvu začalo venovať viac detí. Najmä predsedovia základných organizácií v mestách regiónu by mali viac oslovovať žiakov už v základných školách a formovať ich záujem o chov zvierat odmalička. „Veď ide aj o výchovný efekt. Myslím si, že je oveľa lepšie, keď deti a mládež venujú voľný čas niečomu, čo prináša nielen radosť, ale aj úžitok, ako keď len vysedávajú pri počítačoch, chodia po diskotékach alebo sa dokonca dostanú do partie, ktorá ich vtiahne do sveta drog.“
Pripomeňme, že Ján Benko má v rámci Slovenského zväzu chovateľov v kompetencii činnosť mladých chovateľov. „V tomto smere treba vyzdvihnúť prácu základnej organizácie Partizánska Ľupča s jej predsedom Dušanom Dobákom. Mladí chovatelia tam dosahujú v rámci Slovenska dobré výsledky, na výstavách sa umiestňujú na popredných priečkach. Dobré výsledky dosahovala dlhé roky aj naša chovateľka Vladimíra Kováčová zo Základnej organizácie Liptovský Mikuláš 1, ktorá vyhrávala v kategórii králikov a je aj adeptkou na posudzovateľku králikov,“ dodal Ján Benko.
Aj keď je počet chovateľov nižší, najmä tri spomínané základné organizácie majú dobré výsledky. Všetky majú svoj klietkový materiál, vďaka čomu môžu organizovať výstavy zvierat. Slovenský zväz chovateľov je súčasťou Európskeho zväzu chovateľov a teda aj základné organizácie, ktoré organizujú výstavy, musia spĺňať európske kritériá. Klietkový materiál základných organizácií v Partizánskej Ľupči, v Jamníku aj v Likavke tieto kritériá spĺňajú a chovatelia z nich dosahujú dobré výsledky aj v celoslovenskom meradle, získavajú totiž ocenenia aj na celoslovenskej chovateľskej výstave v Nitre. Na budúci rok bude Oblastný výbor v Liptove organizovať medzinárodnú vedomostnú súťaž mladých chovateľov.
Polievka z holubov je dobrá pre „žalúdkarov“
V areáli výstavy sme zastihli niekoľko mužov oblečených v zelenožltých bundách, ktoré signalizovali, že sú členmi jamníckej základnej organizácie. Zastavili sme prvého z nich. Ján Kuchárik z Liptovského Ondreja vystavoval vyše dvadsať holubov, vo svojom chove ich má asi stodvadsať. „Chovateľstvu sa venujem od svojich desiatich rokov, baví ma to. Možno ma k tomu inšpiroval mamin brat, ktorý tiež choval holuby. Pozoroval som ho a začal som sa tomu tiež venovať. No a teraz je to už choroba,“ povedal s humorom. Samozrejme, na mysli mal chorobu v dobrom slova zmysle. Ale pri každej záľube by to tak malo byť, že človeka pohltí celkom. A záľuba, spojená s láskou k zvieratám, je o to užitočnejšia. V prípade holubov je slovo užitočnejšia na mieste. „Áno, keď holuby skončia s ,výstavnou kariérou´, dajú sa zúžitkovať. Z ich mäsa je vynikajúca polievka. Kedysi ňou v nemocniciach liečili ľudí so žalúdočnými problémami. Dnes to už nie je veľmi populárne. Mäsové plemená holubov sa na Slovensku už veľmi nechovajú,“ dozvedeli sme sa od Jána Kuchárika. Zdôraznil, že chov holubov je časovo aj finančne náročná záležitosť, ale stojí za to. Doma má už dvanásť pohárov, ktoré jeho holuby získali na výstavách a z chovateľských úspechov sa teší.
Ďalším chovateľom holubov a vystavovateľom v Jamníku bol Ladislav Mrázik z Partizánskej Ľupče. Ukázal nám svojho hrvoliaka, šampióna, ktorý získal titul na celoslovenskej výstave zvierat v Nitre. Holub sa na chovateľovej ruke predviedol v celej svojej kráse tvarov a elegancii pohybu. Nezaprel ani temperament tohto plemena, a keď sa mu naša prítomnosť znepáčila, odletel. Našťastie, nie veľmi ďaleko a Ladislav Mrázik ho mohol opäť vrátiť do klietky, kde si ho pozreli ďalší návštevníci výstavy.
„Mačky s dlhými ušami“ hebké ako zamat
Od holubov sme prešli k expozícii králikov. Milan Mlynarčík z Podturne sa chovu králikov venuje tiež odmalička. Jeho srdcovou záležitosťou sú plemená castorex a činčila veľká, vo výstavných klietkach bolo z jeho chovu niekoľko krásavcov. To, že chovateľom nechýba zmysel pre humor, nezaprel ani on, pretože králiky nazval „mačky s dlhými ušami“. Povysvetľoval nám, čo znamenajú čísla vytetované na ušiach zvierat i akú hmotnosť majú mať králiky, aby spĺňali kritériá štandardu. Jeho tmavohnedé castorexy mali srsť hebučkú ako jemný plyšový koberec.
Jozef Borončo z Liptovského Ondreja je tajomníkom Základnej organizácie Jamník. Už dve desaťročia sa venuje chovu králikov a má ich šesťdesiat. Vystavoval Maklenburských strakáčov modrých. „Okolo chovu treba veľa robiť. Každý chovateľ sa musí vysporiadať nielen s časovou a finančnou náročnosťou starostlivosti o zvieratá, ale aj s tým, aby chov udržal v dobrom zdravotnom stave. Je veľa chorôb, ktoré zvieratá môžu dostať a stále sa objavujú nové. Preto je dôležitá spolupráca s veterinármi. Keď je na dobrej úrovni, nemôže sa stať, že by chovateľ kvôli niektorej chorobe prišiel o celý chov,“ vysvetlil nám. Boli sme zvedaví, ako sa na výstavách posudzujú králiky. „Chovateľ postaví králika na špeciálny stôl, na ktorom ho posudzovateľ prehmatá, aby zistil, akú má stavbu tela. Prezrie si ho, či spĺňa kritériá štandardu plemena, pričom dôležitú úlohu zohráva sfarbenie,“ dozvedeli sme sa od Jozefa Boronča. Ako nám povedal, chovateľ by mal králiky naučiť aj to, aby sa vedeli pred posudzovateľom „nafigurovať“. A tiež, aby sa pri kontakte s cudzími ľuďmi nebáli.
Kolektívnym členom môže byť aj škola
Expozícia hydiny bola tiež zaujímavá. Sprievodcu pri nej nám robil Ján Sombati z Pribyliny. Venuje sa chovu Hempšírok, ktoré patria medzi stredne ťažké plemená. Na výstave v Jamníku svoj chov prezentoval štyrmi exemplármi. Tiež je zanietený chovateľ, záľube sa venuje bezmála pätnásť rokov a v súčasnosti má asi tridsať kusov hydiny.
V expozícii exotického vtáctva boli najmä papagáje a drobné exoty z oddelenia prírodných vied Centra voľného času Lienka v Liptovskom Hrádku. „Centrum voľného času je kolektívnym členom Základnej organizácie Slovenského zväzu chovateľov. Vo zväze je totiž možné aj kolektívne členstvo. Kolektívnym členom môže byť napríklad aj základná škola,“ vysvetlil nám Ján Benko.
Všetci chovatelia, s ktorými sme sa v Jamníku na výstave stretli, sa zhodli na tom, že napriek časovej a finančnej náročnosti okolo zvierat robia radi. A bolo na nich vidieť, že to robia s láskou. A všetci ďakujú svojim manželkám, že s nimi majú trpezlivosť.
