„Vôňu dreva v dielni uja Slosiara cítim doteraz. Bola nezabudnuteľná,“ niekoľkokrát v rozprávaní spomenul mladý rezbár Jakub Moravčík z Liptovskej Porúbky svojho majstra. Ten kedysi Jakubovi trpezlivo vysvetľoval tajomstvá dreva a zaúčal ho do rezbárstva. Chlapec pri práci s drevom často necítil ani hlad, ani smäd. Zabúdal na svet. Vyrezávanie ho celého pohltilo. „V dielni uja Slosiara som strávil najkrajšie a najpríjemnejšie chvíle. Hodiny strávené u neho mi ubehli vždy ako voda.“
Jakuba Moravčíka v drevenom kráľovstve v Liptovskej Porúbke navštívili štvrtáci z vlastivedného krúžku zo Základnej školy na Ulici J. D. Matejovie z Liptovského Hrádku so svojou učiteľkou Ivetou Martanovou. Ako správni „vlastivedci“ si po ceste z Liptovského Hrádku k Jakubovi všímali pasúce sa ovce, ťažné kone, ktoré orali pole a nezabudli si prečítať na informačnej tabuli o histórii pltníctva. Veď sa o ňom učili na vlastivede!
Deti sa však najviac tešili na Jakuba. Ten ich čakal vo vykúrenej chate, ale v záhrade pre istotu prichystal ohnisko a založil oheň. Vedel, že deti neobsedia. Mal pravdu. Poprezerali si chatku, zoznámili sa s Jakubovými vlčiakmi a behom k potoku. S rešpektom zastali pred vyvaleným plotom, o ktorom im Jakub prezradil, že ho má na svedomí medveď. Ukázal na protiľahlú stranu kopca, kde má maco pod veľkou skalou svoj brloh. Až potom sa deti dokázali usadiť okolo Jakuba a počúvali jeho rozprávanie o dreve, drevených plastikách i o náradí, ktoré pri práci používa. Medzi rečou im prezradil, že Iveta Martanová bola aj jeho učiteľkou a veru tou najmilšou. Z Jakuba vyžarovali pokoj a spokojnosť.
Hotové plastiky mladého rezbára kolovali medzi deťmi, ktoré obdivovali majstrovstvo jeho rúk „Naozaj sa dajú z obyčajného kmeňa stromu vyčarovať také krásne postavičky?“ nechceli uveriť Mirko Blšák s Veronikou Bartekovou. Beatku Hybenovú a Katku Brezniakovú zaujímalo, odkiaľ berie Jakub námety. Pohotovo priniesol knihu Antona Habovštiaka Trojaké husličky s ilustráciami Mariána Capku. Vraj ju dostal ešte ako dieťa od starej mamy. Monika Kubalošová dlho držala v rukách nedokončené dielo baču a pozorne si ho prezerala. Vierku Dobríkovú s Olinkou Čonkovou očarili veľké drevené sochy v záhrade, ktoré vítajú každého, kto s dobrým úmyslom prichádza do Jakubovho dreveného kráľovstva. Nádejná športovkyňa Laura Chovanová sa zaujímala aj o skokanské lyže, ktoré zazrela v záhrade. Jakub je totiž skokanom. Aj diplomovú prácu na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici zameral na skoky na lyžiach.
Na ohnisku si deti opiekli špekačky, zapili čajom z termosiek, pobehali si, zašantili. Pani učiteľka všetko nafotografovala a v škole si na nástenke aj ostatní žiaci budú môcť pozrieť zábery zo stretnutia detí z vlastivedného krúžku s Jakubom Moravčíkom.
