Objavil som ju pod vrstvou rôznych zbytočností v spodnej zásuvke písacieho stola. Novučičká výherná vkladná knižka mi pripomenula časy, keď som jej koncové čísla ešte porovnával s tými na výhernej listine. Raz som na to pozabudol a práve vtedy sa na mňa usmialo šťastie. Žiaľ, dvadsaťpäť percent mi pripísali až potom, keď sa nasporená čiastka scvrkla na minimum po kúpe nábytku. Čo sa dalo robiť, vyhliadnutú obývačku (vtedy bol tento tovar ešte úzkym profilom) bolo treba vyplatiť pár dní pred žrebovaním.
Stará knižka sa vypísala ako zošit v škole, a tak mi vystavili novú. Podmienkou bol minimálny vklad sto korún. Táto jediná číslica trónila aj v prvej kolónke spomínanej knižky.
Riekol som si: čo s týmto umŕtveným kapitálom? Pobral som sa teda do príslušného peňažného ústavu. Mladá dáma v slušivom kostýme sa na mňa milo usmiala a keď som jej vysvetlil, o čo ide, poslala ma za kolegyňou, ktorá moju žiadosť promptne vybaví. A bolo to skutočne stručné a jasné – za zrušenie knižky zaplatíte poplatok dvesto korún!
Tvrdá realita ma síce trochu zaskočila, ale z miery úplne nevyviedla. Slušne som poďakoval s tým, že knižočku si radšej nechám na pamiatku. Bude mi pripomínať časy, v ktorých sa za stovku dala nielen jednotlivcovi privodiť celkom dobrá nálada. Odchádzal som s blaženým pocitom, že i môj niekdajší drobný vklad prispel na mramorové schodiská, obklady a antikorové zábradlie a finančnej inštitúcie, ktorej som zveril celoživotné úspory. Pohodlne sa v nej sedí i v čalúnenom kresle, v ktorom sa dozviete napríklad to, že váš výnos z peňažného fondu to za tri roky „úspešne“ dotiahol zo 4,5 na 2,7 percenta. No a čo, veď v ponuke je celý rad ďalších skvelých produktov.
