Juraj Dozsa obsadil vo svetovej konkurencii deviatu priečku, hoci vekom patrí ešte medzi juniorov.
Keď sme sa koncom leta vybrali do Bodíc za Jurajom Dozsom, slovenským reprezentantom v endure, vítal nás so zasadrovanou nohou. Obavy, že ho zranenie nepustí na štart dvoch kôl majstrovstiev sveta v Krompachoch sa, našťastie, rozplynuli: „Doma je doma, bolo ma povzbudiť veľa blízkych. Samozrejme, chcel som sa im ukázať v čo najlepšom svetle, hoci ma limitovalo zranenie, noha miestami ukrutne bolela. Preto som rád, že som to vôbec dojazdil.“
Tohtoročný svetový šampionát končil následne vo Francúzsku. Liptovský svetobežník obsadil vo svojej triede celkovo výborné deviate miesto: „S individuálnou sezónou som spokojný, aj keď ma trochu škrie, že počas úplne posledného dňa mi cestu za kompletným seriálom zhatila technická porucha.“ 23-ročný Bodičan stihol po návrate úspešne zavŕšiť aj domácu sezónu republikovým prvenstvom: „Spolu s ďalšími pretekármi nám veľmi záležalo aj na klubovom titule. Dali sme dokopy Bodro tím na počesť manažéra Radka Boráka, ktorý vlani tragicky zahynul.“
Juraj však ešte nemôže myslieť na oddych. Koncom tohto týždňa odlieta do Chile, ktoré hostí tradičnú Šesťdňovú: „Veľká škoda, že Slovensko tohto roku nepostavilo reprezentačný tím a obsadíme len klubovú súťaž. Nechcem sa sťažovať, no keby som sa pohyboval iba u nás, nikdy sa nedostanem na vyššiu úroveň. Mrzí ma, že máme také ohromné problémy s potrebnými podmienkami,“ povzdychol najmladší účastník svetového seriálu. „V endure rozhoduje ostrieľanosť. Špičkoví jazdci dozrievajú dlho. Ideálny vek je tak tridsať až tridsaťpäť rokov, keď tí najlepší zúročujú skúsenosti. Pomaly sa prepracúvava dopredu, ale chce to svoj čas. Tohto roku som vekom patril ešte medzi juniorov. Mám nesmiernu chuť pokračovať v nastúpenom trende. Veľa bude záležať od toho, či sa nám podarí získať dostatok sponzorov.“
