Piatok, 30. október, 2020 | Meniny má Simon, SimonaKrížovkyKrížovky

ABY SME NEZABUDLI NA TÝCH, KTORÍ BOLI...

Židia v Liptovskom Mikuláši tvorili kedysi takmer tretinu obyvateľov mesta. Preto ho volali aj židovské Atény. Zaslúžili sa o jeho hospodársky aj kultúrny rozvoj. Vlastnili mnohé obchody, fabriky, založili školu, postavili synagógu. V roku 1942, počas slovenského štátu, 885 mikulášskych židov deportovali do koncentračných táborov. Už sa z nich nevrátili. Cieľom trojdňového festivalu židovskej kultúry bolo priblížiť ich históriu a odkaz.

Zaspieval v synagóge
Väčšina mikulášskych židov holakaust neprežila. Tí, ktorí prežili, sa po vojne odsťahovali do Izraela, USA a iných krajín. Tí, ktorí zostali, sa k svojmu židovstvu už verejne nehlásili. Preto si mnohí myslia, že v Liptovskom Mikuláši už žiadni Židia nežijú. Do synagógy však prišiel jeden muž a zaspieval dve židovské piesne.
Volá sa Ervín Kögel, má 89 rokov a žije v Liptovskom Mikuláši. V synagóge bol prvýkrát od druhej svetovej vojny. „Presvedčila ma moja vnučka Renátka. Kvôli nej som prišiel, je veľmi zlatá. Robí zo mňa žida a vracia mi do istej miery židovstvo,“ povedal.“ Dozvedeli sme sa od neho, že sa kamarátil s Ibojou Wandal Holm. Aj jej fotografia bola na výstave v synagóge. Vyrastala v Liptovskom Mikuláši a prežila mnohé útrapy v koncentračných táboroch. Svoje spomienky opísala v knihe Zbohom, storočie, ktorú určite stojí za to si prečítať. Úryvok z nej zaznel aj na besede. Iboja Wandal-Holm žije už viac ako polstoročie v Dánsku.
Niektoré slová hľadal Ervín Kögel veľmi ťažko, akoby ani nechcel spomínať. Prezradil, že jeho otec bol obchodník s vínom a mama sa starala o päť detí. Židovské zvyky a tradície doma dodržiavali, chodili aj do synagógy. „Cez vojnu sme boli schovaní v Jalovci u Lepišovcov, vďaka tomu sme prežili. Ale osemnásť príbuzných z rodiny zahynulo. Mladší brat žije v Izraeli, boli sme ho navštíviť. Viete, ja som bol aj žid aj komunista. Ale zo strany som vystúpil, keď ma komunisti nechceli pustiť do Izraela. A ešte som aj hubár. Chodím na huby a každý pondelok aj do hubárskej poradne. Ale na budúci týždeň už nepôjdem, lebo sezóna sa skončila.“
Ervín Kögel bol aj na záverečnom podujatí festivalu - koncerte skupiny Pressburger Klezmer Band, ktorá hrá židovské piesne. Sedeli sme vedľa seba. Niektoré piesne si s nimi ticho pospevoval, pri niektorých tlieskal a pri niektorých plakal.

V sobotu majú Šábes
Marta Gyoriová, prezidentka Združenia židovských žien Ester, hovorila na besede o židovských zvykoch a tradíciách. Priniesla so sebou kalendár a porozprávala, čo sa deje v živote Žida od jeho narodenia až po smrť. Pre účastníkov besedy pripravila aj židovskú nátierku z vajíčok, varených zemiakov, hydinovej paštéty, cibule a oleja. Besedu viedol učiteľ Evanjelického gymnázia J. Tranovského Peter Podstavek.
Každú sobotu slávia židia šábes, čas oddychu. Volajú ho aj Sabat. Začína sa už v piatok po západe slnka. Ženy a dievčatá od 11 rokov zapália za každého člena rodiny sviečku. Trikrát zakrúžia rukami a prikryjú si nimi oči odriekajúc modlitbu. Počas šábesu či Sabatu nesmú židia pracovať, fyzicky sa namáhať, nakupovať, variť ani piecť, telefonovať, držať v ruke peniaze, fotografovať a dokonca ani zapnúť či vypnúť svetlo. Sabat trvá do sobotňajšieho západu slnka. Židia oslavujú Nový rok inokedy ako kresťania. Tento rok ho vítali 12. septembra. Podľa tradičného židovského kalendára je rok 5768 od stvorenia sveta. Desať dní po začiatku Nového roka slávia židia svoj najväčší sviatok Jom Kipur, Deň zmierenia. Počas neho držia prísny pôst, nesmú nič jesť ani piť a prosia o odpustenie za hriechy, ktoré spáchali v minulom roku. Známym židovským sviatkom je sviatok svetiel – Chanuka. Viaže sa na historické udalosti spojené s úspešným povstaním Makabejcov proti sýrsko-gréckej nadvláde v roku 167 pred naším letopočtom. Pri dlhých bojoch zahynula väčšina povstalcov, napokon však oslobodili krajinu aj centrum židovstva - jeruzalemský chrám. Keď ho vyčistili a zapálili večné svetlo, zistili, že majú olej len na jeden deň, pričom najkratší čas na vyrobenie nového oleja bolo osem dní. Tradícia hovorí, že sa stal zázrak a malé množstvo oleja vydržalo celých osem dní. Na pamiatku znovuzasvätenia chrámu sa v židovských rodinách zapaľuje počas ôsmich dní osem sviec - každý deň jedna. Chanukové sviečky drží svietnik s deviatimi ramenami. Deviate slúži na upevnenie sviečky, od ktorej sa zapaľujú ostatné. Sviatok sa, podľa židovského lunárneho kalendára, začína 25. kisleva, čo pripadá na niektorý decembrový deň. Preto niektorí nazývajú Chanuku židovskými Vianocami.

Dievčatá v požičaných kostýmoch a rabín
„Židovstvo v Mikuláši malo dlhú a zaujímavú tradíciu. Väčšinou sa však píše a hovorí iba o tej najsmutnejšej kapitole ich dejín - o holokauste. Ale o tom, ako žili, aké mali zvyky a kultúru nevieme skoro nič,“ povedala Alžbeta Janíková z Evanjelického gymnázia J. Tranovského. Spolu s Veronikou Leškovou vymysleli scénar a na základe neho vznikol projekt. Jeho autorkou je Iveta Niňajová z Občianskeho združenia Liptovium. Finančne ho podporila nadácia jedného mobilného operátora.
Prvý festival židovskej kultúry v meste s názvom Tí, čo boli, sa konal na dvoch miestach – v synagóge a Dome kultúry od 17. do 19. októbra. Každý deň sa začínal prehliadkou synagógy. Bola v nej aj výstava, ktorú pripravila Zuzana Nemcová z Múzea Janka Kráľa. Návštevníci mohli na nej vidieť kópie dobových dokumentov, staré mapy mesta a fotografie niektorých známych mikulášskych Židov aj s ich stručnými životopismi. Gymnazistky Betka a Veronika výstavu doplnili pútavým výkladom. Pozornosť pútali aj ich šaty, ktoré si požičali z martinskej divadelnej kostymérne. Podobné nosili pred sto rokmi mikulášske meštianky. Jedny mala oblečené aj figurína na chóre, kde mohli sedávať iba ženy. „Aha, tam je ozajstný Žid, v tom čiernom kabáte a klobúku,“ zašumelo v dave. Spod klobúka vytŕčali dva pramene dlhých, čiernych vlasov, aké nosia rabíni. Nebol to však rabín, iba presvedčivo naaranžovaný rabínsky odev na vešiaku.

Pozdvihli úroveň mesta
Históriu židovskej komunity v Liptovskom Mikuláši priblížila Iveta Blažeková z Múzea Janka Kráľa. Prvé židovské rodiny sa v centre Liptova usadili v 20-tych rokoch 18. storočia. Prišli z Moravy, kde platilo nariadenie, že oženiť sa mohol iba prvorodený židovský syn. Zeman Samuel Pongrác prijal židovských prisťahovalcov priaznivo a s očakávaním, že napomôžu v Mikuláši rozvoju obchodu. Nemýlil sa. Prenajal im niekoľko domov priamo na námestí. Židia obchodovali s drevom, kožou, textilom, liehom a začiatom 20. storočia mali v rukách až 90 percent mikulášskeho obchodu. Prvým židovským starostom v Liptovskom Mikuláši, aj v celom Uhorsku, sa stal v roku 1865 Izák Diener. Náboženskú obec si židia v meste založili v roku 1730, o rok neskôr postavili prvú drevenú synagógu a v roku 1846 kamennú. V jej blízkosti bola škola, v ktorej sa vyučovalo po nemecky a navštevovali ju aj kresťanské deti. Po požiari synagógu v roku 1906 zrekonštruovali. Židia dobre nažívali s domácim obyvateľstvom. Parlament novovzniknutého slovenského štátu však prijal, podľa vzoru fašistického Nemecka, sériu protižidovských zákonov, ktoré Židov zbavovali občianskych aj ľudských práv. Mnohí čestní ľudia však nesúhlasili s praktikami fašistického režimu a pomáhali Židom, hoci vedeli, že tým riskujú aj svoje životy. Jeden z nich, evanjelický farár a správca mikulášskeho sirotínca Vladimír Kuna, počas vojny ukrýval a tým pred istou smrťou zachránil 26 židovských detí. Jedným zo zachránených detí bola aj sestra herečky Sone Valentovej či matka hudobníka Petra Breinera. Za tento ušľachtilý čin udelil Vladimírovi Kunovi štát Izrael v roku 1993 vyznamenanie Spravodlivý medzi národmi.

Spomínali v dobrom
Na mikulášskych židov spomínali na besede Želmíra Žudelová a Božena Marečková. „Moja mama bola gazdiná Rauchvergerovcov. Mali koloniálny obchod tam, kde je dnes Gurmán. Spomínam na nich len v dobrom. Všetci sme sedávali pri jednom stole, aj učni a tovariši. Židia z halierikov získavali svoj majetok, nechceli zbohatnúť hneď, ale aj pomôcť,“ povedala B. Marečková a dodala: „Keď vznikol slovenský štát, ukryli sa v Ploštíne. Nosila som im v kanvici mlieko. Ale niekto ich prezradil a odviezli ich do koncentračného tábora. Otec ich išiel na stanicu vyprevadiť aspoň pohľadom. Hovorilo sa, že pani Rauchervergová už vo vlaku spáchala samovraždu, zobrala si lieky. Ani jej manžel sa už nikdy nevrátil.“
„Moja mama slúžila u Stei­novcov, ktorí mali likérku a ja som v nej robila,“ povedala Želmíra Žudelová. Židovky boli, podľa nej, najkrajšie ženy v meste. „Pekne sa obliekali, chodili do hudobnej školy, vedeli po nemecky aj po francúzsky. Aj sme ich niekedy zdravili ,bonžúr´. Kdeže, my sme sa im nemohli rovnať. Židia boli bohatí, boli páni. Pamätám sa, ako sedávali na prútených stoličkách pod slnečníkmi, keď mali šábes. Na námestí boli skoro samé židovské obchody. Za slovenského štátu sa hanbili nosiť žltú hviezdu. Gardisti všetko po nich arizovali...“ Do diskusie sa zapojila aj Etela Trégerová.

Študenti pre študentov
Každý deň, počas festivalu, boli workshopy v synagóge aj Dome kultúry. Dramatický viedla Renáta Kögelová, režisérka a herečka divadla Rea. Záujemcov učila základné dramatické hry. Napríklad hru na dôveru. Spočívala v tom, že ľudia stáli v kruhu a jemne si, pohadzovali´ človeka, ktorý stál v jeho strede. Keďže mal zatvorené oči, nič iné mu nezostávalo, iba dôverovať, že ho chytia a nespadne na zem. Na dramatickom workshope robili aj pohybovú akrobaciu, hrali sa s loptou a čítali Šalamúnovu veľpieseň zo Starého zákona. Druhý workshop sa volal Putovanie po meste a viedli ho študenti a skauti z evanjelického gymnázia Mária Pastuchová, Katka Gažíková, Ondrej Vlček a Dominika Vlčková. Podľa indícií mali jeho účastníci vymyslieť príbeh, ktorý sa naozaj stal. Bol o súrodencoch Elle a Adamovi Beerovcoch. Ella zomrela 23-ročná v koncentračnom tábore, Adam emigroval do USA. Bývali na liptovskomikulášskom námestí, kde je dnes optika a ich otec bol elektrikár. Tretí workshop videla Betka Janíková a Miška Štafurová. Porozprávali príbeh o žene, ktorá porozdávala všetok chlieb chudobným a sama nemala čo jesť. Išla si natrhať klásky, pomlela ich a múku dala do vrecka. Ale zafúkal silný vietor a múku s vreckom odvial preč. Bola z toho nešťastná a nechápala, za čo ju Boh trestá. Zakrátko vysvitlo, že vrecko s múkou vietor odvial do mora. Plavila sa po ňom loď, ktorá narazila na skaly. Urobila sa v nej diera a začala sa potápať. Ľudia si mysleli, že už im niet pomoci. Ale zrazu sa loď prestala potápať a napokon sa všetci šťastne dostali na pevninu. Dieru v lodi zapchalo vrecko s múkou. Šťastní zachránenci dali žene sedem dukátov. Na základe vypočutého príbehu a židovskej hudby mali študenti svoje emócie nakresliť na alumíniové tácky. Príbeh o vrecku s múkou, židovské rozprávky a básne interpretovala neskôr aj Jana Šuvadová z evanjelického gymnázia.
Štvrtý workshop bol hudobno-hebrejský. Traja študenti teológie z Karlovej univerzity zahrali židovské piesne a učili ich aj publikum. Mená nám neprezradili, ale zistili sme, že jeden huslista bol z Bratislavy, druhý z Kočkoviec a gitarista z Dolného Kubína. Poznali sa síce zo školy, ale na verejnosti hrali spolu vraj prvýkrát. Celkom im to išlo. Niektorí si dokonca od nich pýtali autogramy aj sa s nimi odfotografovali. Teológovia učili záujemcov aj po hebrejsky a lúštili nápisy v synagóge. Na workshopoch sa zúčastnili študenti oboch mikulášskych gymnázií a strednej stavebnej školy.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Príjem vs. dôchodok. Realita, na ktorú sa treba pripraviť
  2. Poznáte najbohatšie firmy sveta? Podiel v nich majú aj Slováci
  3. Dokážu benzínové fukáre odolať výzve akumulátorových?
  4. Pôžička bez úrokov a poplatkov? Áno, existuje
  5. 1,6 milióna stavených na Trumpa! Kto bude mať pravdu?
  6. Koronakríza: Pomoc našej banky počas pandémie ocenili vo svete
  7. Magazín SME Ženy už v predaji
  8. Nové Porsche Panamera spája nespojiteľné
  9. Tradičná plodina zo Slovenska mizne. Čo sa deje so zemiakmi?
  10. UNIQA preberá dôchodkové fondy AXA, pre klientov sa nič nemení
  1. 1,6 milióna stavených na Trumpa! Kto bude mať pravdu?
  2. O prenájom auta majú čoraz väčší záujem aj malé firmy. Ušetria
  3. Koronakríza: Pomoc našej banky počas pandémie ocenili vo svete
  4. Magazín SME Ženy už v predaji
  5. SPS ukončí rok miliónovými investíciami
  6. Dokážu benzínové fukáre odolať výzve akumulátorových?
  7. Trh s elektromobilmi stagnuje. Kríza by mu mohla pomôcť
  8. Fakulta drží tempo so súčasnými i budúcimi trendmi
  9. Poznáte najbohatšie firmy sveta? Podiel v nich majú aj Slováci
  10. Nové Porsche Panamera spája nespojiteľné
  1. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy 36 546
  2. Aplikáciu tohto Slováka používajú v 150 krajinách. Ako začínal? 24 724
  3. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh 17 494
  4. Pohoda v domácnosti sa odvíja od jednej veci. Neuveríte, od akej 17 399
  5. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí 16 909
  6. Príjem vs. dôchodok. Realita, na ktorú sa treba pripraviť 15 865
  7. ARÓNIA a RAKYTNÍK - podporí tvoju imunitu v boji s vírusmi 12 440
  8. Tradičná plodina zo Slovenska mizne. Čo sa deje so zemiakmi? 12 430
  9. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 11 289
  10. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY 11 156
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Liptov - aktuálne správy

V Liptovskom Mikuláši už pripravujú odberné miesta

Niektoré odberné tímy na jednotlivé odberné miesta v Liptovskom Mikuláši sú stále v štádiu tvorby.

Ružomberok je na testovanie pripravený, majú aj dostatok zdravotníkov

Do víkendového plošného testovania sa v Ružomberku zapojilo množstvo dobrovoľníkov. Všetko majú pripravené.

Ilustračné foto.

V ružomberskej nemocnici denne zomierajú pacienti s koronavírusom

Epidemiologická situácia sa prudko zhoršuje na Liptove, počet pozitívne testovaných obyvateľov oravských okresov klesá.

V nemocniciach zavádzajú zákaz návštev na lôžkových oddeleniach.

Celoplošné testovanie: Fakty, pokyny, odporúčania, najčastejšie otázky

V sobotu a nedeľu sa na celom Slovensku uskutoční prvé kolo celoplošného testovania, ktoré má za cieľ pomôcť zachytiť skryté ohniská nákazy a spomaliť šírenie koronavírusu. Odberné miesta budú otvorené 31. októbra a 1. novembra 2020 od 7. - 22. h.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

V niektorých obciach v okolí Trnavy testovanie nebude

Pôvodne začali v okrese Trnava s prípravami na testovanie všetky obce, niektoré však dostali informáciu o pričlenení ich odberových miest k susedným obciam.

Situácia na Liptove sa zhoršuje, oba okresy zaznamenali rekord v počte pozitívne testovaných

Za jediný deň pribudlo na Liptove 254 ľudí, ktorým potvrdili nákazu koronavírusom.

Pozitívne testovaný starosta: Najhoršia bola bolesť chrbta

Určite nepodceňujte situáciu. Toto nie je chrípka, odkazuje starosta kysuckej obce.

Vodič autobusu náraz neprežil. Cesta je neprejazdná

Dôvody, pre ktoré vodič náhle zmenil smer jazdy, polícia preveruje.

Už ste čítali?