„Černovská tragédia by sa mala napriek rozporným diskusiám historikov, politikov a predstaviteľov cirkví stať naším spojivom,“ povedal prezident Ivan Gašparovič na spomienkových oslavách stého výročia tragédie v Černovej 27. októbra.
ČERNOVÁ. Do Černovej prišlo približne dvetisíc ľudí z celého Slovenska. Mnohí niesli slovenské zástavy, portréty Andreja Hlinku, niektorí aj jeho busty. Nechýbali poprední predstavitelia našej politickej scény a katolíckej cirkvi – arcibiskup Ján Sokol, biskup František Tondra, podpredsedníčka parlamentu a SNS Anna Belousovová, predseda SNS Ján Slota, predseda KDH Pavol Hrušovský a ďalší politici. Ružomberský primátor Michal Slašťan privítal aj delegáciu z Nórska a z americkej Ligy Slovákov. V úvodnom príhovore vyzval, aby sa slávnosť niesla v duchu pokory a úcty a bola symbolom svornosti Slovákov. Jeho výzvu si účastníci zobrali k srdcu a oslavy mali pokojný a dôstojný priebeh. Začali sa pred kultúrnym domom piesňou Černová a Rázusovou básňou Prísaha. Zarecitovala ju Eva Kristínová.
Ivan Gašparovič vyzval ľudí, aby vzdali hold obetiam černovskej tragédie minútou ticha. Ešte predtým položil veniec k Pamätníku černovských martýrov. V príhovore pred kultúrnym domom pripomenul, že nevinná krv černovských martýrov poukázala na krutosť maďarizačnej politiky v Uhorsku a obrátila pozornosť na „najintenzívnejšie stíhaného väzňa svedomia - Andreja Hlinku“. Poznamenal, že masakra v Černovej nebola v tých časoch ojedinelou a mali by sme ju vnímať ako spomienku na všeobecný útlak slovenského obyvateľstva v mnohonárodnom Uhorsku. Po jeho záverečných slovách: „Živých zvolávame, mŕtvych oplakávame a blesky rozháňame,“ sa spred kultúrneho domu vydal sprievod ku kostolu Ružencovej Panny Márie. Pred kostolom posvätili biskup František Tondra nový 9-metrový drevený kríž s eucharistickými výjavmi. Černovčanom ho venovali občania z Detvy a celého Podpoľania. Prišli v krojoch a pred kostolom zaspievali niekoľko piesní. Pridalo sa k nim celé zhromaždenie. Nasledovala svätá omša, ktorú celebroval arcibiskup Ján Sokol. Po nej k Pamätníku černovských martýrov položili mnohé vence a prihovorili sa niektorí rečníci. Najplamennejší prejav mal Ján Slota. „Za všetkým je veľkomaďarský šovinizmus. Jeho obeťou boli aj úbohí pätnásti obyčajní Slováci, ktorí boli zastrelení ako psi na svojej rodnej slovenskej zemi. Ich jedinou vinou malo byť ich slovenské cítenie a oprávnená vôľa, aby ich kostol vysvätil ich farár a rodák Andrej Hlinka,“ povedal.
Podvečer sa v kultúrnom dome v Černovej konala slávnostná akadémia, na ktorú prišiel aj premiér Robert Fico. V krátkom príhovore vyjadril úctu obetiam černovskej tragédie. Ocenil zásluhy Andreja Hlinku, ale poznamenal: „Máme dostatok súdnosti aj odvahy na to, aby sme sa kriticky vyjadrili k Hlinkovým postojom, v ktorých sa mýli.“
Spomienkové oslavy vyvrcholili v nedeľu popoludní komponovaným scénickým programom v kultúrnom dome v Černovej a v podvečer divadelným predstavením Bačova žena.
Oslavám predchádzala medzinárodná konferencia o Andrejovi Hlinkovi a černovských udalostiach na Katolíckej univerzite a slávnostná akadémia v Škole úžitkového výtvarníctva. Ich súčasťou bolo tiež uvedenie novej rytiny a známky Settona Watsona v nominálnej hodnote 24 korún od akademického maliara Ivana Schurmanna, celoslovenské stretnutie filatelistov a otvorenie novej expozície Andreja Hlinku v Liptovskom múzeu v Ružomberku.
