Očkovanie sa považuje za bezpečný a účinný spôsob ochrany proti mnohým chorobám. V našich kruhoch dokonca zákon stanovuje povinné očkovanie detí proti vybraným chorobám a vo vláde sa diskutuje o zavedení povinného očkovania dospelých.
V súvislosti s očkovaním sú však spojené riziká, o ktorých v dôsledku slabej informovanosti málokto z našej krajiny tuší.
Vzhľadom na skutočnosť, že v mnohých vyspelých kraji-nách nie je zákonom stanovené povinné očkovanie detí a otvorene sa v nich hovorí o možných rizikách očkovania, je pre mňa zarážajúci názor lekárov a odborníkov zo Slovenska. Takmer jednostranne tvrdia, že očkovanie chráni, je účinné a prináša minimálne riziká. V krajinách akými sú Nemecko, Rakúsko, Belgicko, Veľká Británia či Švajčiarsko atď. nájdete lekárov, ktorí pripúšťajú komplikácie či trvalé následky po očkovaní. Stretnete sa s lekármi, ktorí vás na vašu žiadosť zaočkujú proti čomukoľvek, ale bez okolkov vám povedia, že oni osobne vám očkovanie neodporúčajú. Ak zaváhate, poradia vám, kde hľadať informácie za a proti, vďaka ktorým si môžete vytvoriť vlastný názor a rozhodnúť sa. Naproti tomu u nás nájdete desiatky článkov, prečo očkovať. Desiatky článkov o chorobách, ktoré nám naháňajú strach a ktoré nás podnietia bežať k lekárovi a dať sa zaočkovať. No ani jeden, ktorý by nás prinútil pozrieť sa na problematiku očkovania komplexnejšie a zodpovedať na nasledujúce otázky:
Koľko Slovákov si vopred preštuduje, čo vakcína obsahuje a aký dopad na ľudské zdravie môže mať? Koľkí z nás vedia, že očkovacie látky obsahujú nebezpečné toxíny a jedovaté látky, ktoré môžu spôsobiť širokú škálu vážnych ochorení a popritom nechrániť organizmus pred nežiaducim ochorením? Koľkým z nás povie lekár, že on osobne by sa nikdy nedal zaočkovať napríklad proti chrípke a že nad vakcináciou detí proti kliešťovej encefalitíde by ani len neuvažoval? Prečo sa v západných štátoch Európskej únie otvorene hovorí o téme očkovanie a ľudia majú možnosť slobodne sa rozhodnúť, či zaočkujú svoje deti a ak áno, tak proti čomu? Ako je možné, že v niektorých krajinách existujú nadácie na odškodnenie obetí očkovania, pričom u nás nie sú žiadne oficiálne štatistiky takýchto obetí, dokonca lekári tvrdia, že o žiadnych smrteľných prípadoch nevedia? Prečo sú v našich kruhoch označovaní odporcovia očkovania za bláznov, šarlatánov a nevzdelancov, zatiaľ čo v zahraničí publikácie takýchto odborníkov viacerí lekári považujú za prínosné? Príliš mnoho otáznikov? Je ich ešte oveľa viac, no už tieto by mali našincovi stačiť na to, aby začal hľadať viacrozmerné (a nie jednostranné) informácie, na základe ktorých by si vytvoril vlastný názor na očkovanie a nezdieľal len ten, ktorý nám vnucuje spoločnosť.
