TRAJA REZBÁRI z troch generácií zaúčali v kultúrnom dome vo Vlachoch deti do tajov rezbárskeho remesla. S ich pomocou si niektorí skúšali vystrúhať lyžičky, iní vyrezávali do dreva kvety a ornamenty.
Peťo Strmenský si z domu priniesol sadu rezbárskych dlát a chcel si vyrezať píšťalku. Vladimír Grieš však skonštatoval, že dlátka sú tupé a požičal mu svoje. Vysvetlil a ukázal, ako narábať s nožíkom a neprísť k úrazu. Prišiel v kroji a priniesol aj fujary, píšťalky a koncovky, ktoré vlastnoručne vyrobil. Zahral zopár pesničiek a kto vedel, si ich zaspieval. Do paličky vyvŕtanej z bazy sa Peťo pokúšal vyryť kvety. „Celkom mu to ide, má dobré ťahy, len rúčky ešte trochu prislabé," povedal Vladimír Grieš. Sľúbil Peťovi, že mu urobí píšťalku a môže si ju sám vyzdobiť.
Páčil sa im bacil
Kúsok ďalej trojica detí ryla kvety do asi metrovej dosky pod odborným dohľadom Tibora Praštiaka. Je umelecký stolár a okrem nábytku vyrezáva obrazy a veľké plastiky. Niektoré priniesol do kultúrneho domu, aby mladí rezbári mali inšpiráciu. Najviac sa im páčil vyše polmetrový bacil vyrezaný do lipového dreva. Nás zaujala ľudská tvár pripomínajúca Krista a postava ženy. „Rezbárstvu sa venujem asi pätnásť rokov. Začínal som s nožíkom, dlátkami a teraz robím aj s motorovou pílou,“ prezradil 28-ročný rezbár. Urobil aj takmer desaťmetrový totem do westernového mestečka. „Niektoré námety si najskôr nakreslím, niektoré robím len tak z hlavy," povedal Tibor Praštiak. Vysvetľoval deťom, ako majú do dreva vyzerať kvety, ktoré im naň nakreslil. Dominike sa to tak zapáčilo, že si drevo zobrala domov.
Jánošík putoval do Anglicka
Hlúčik detí stál okolo Ondreja Klocka, ktorý im vysvetľoval, ako sa robí lyžička či naberačka. Vyrába tiež črpáky a drevené sošky. Upútal nás Jánošík, vedľa ktorého sa vynímala žena v Evinom rúchu a postavy v krojoch. Jánošíka vraj vystrúhal aj väčšieho, ale kúpili ho až do Anglicka. „Moje remeslo bolo tesár. Rezbárčine som sa začal venovať, až keď som išiel do dôchodku,“ prezradil Ondrej Klocok. Hoci v decembri bude mať už 93 rokov, bol plný energie a robota mu išla naozaj od ruky. „Pred dvoma rokmi som si zlomil nohu, keď som šopu váľal. Odvtedy mám palice. Pri rezbárčine sa síce dá aj sedieť, ale niekedy pri ponku musím aj stáť,“ povedal sympatický dôchodca. Na podujatí bol ešte jeden remeselník - Milan Grešo. Ten však svoje výrobky nechal doma, lebo v decembri mu chystajú samostatnú výstavu. Pristavili sme sa aj pri ňom. Dozvedeli sme sa, že je remenár. Vyrába konské chomúty, postroje, opasky, pastierske kapsy, biče a krpce. Tancujú v nich napríklad členovia folklórneho súboru Váh. „Urobil som ich hádam pre dva súbory, aj teraz mám rozrobené dva páry. Ale bolo so mnou zle. Hádam už bude lepšie. Robím aj koše a filpasy a keď chcete, aj cepy vám urobím,“ dodal Milan Grešo.
Tučniak z tekvice
Jedna miestnosť v kultúrnom dome pripomínala rezbársku dielňu a druhá jesennú záhradu. Bola v nej výstava ovocia, zeleniny a ručných prác detí. Z tekvice urobili tučniaka a strigu, zo zemiakov čerta či ježka. Nechýbali ani náhrdelníky zo šípok a hráškov. Záhradkári doniesli na stoly to najlepšie, čo sa urodilo v ich záhradkách, niektoré gazdinky priniesli aj zaváraniny. Okrem plodov zeme sme však na výstave videli napríklad veľkonočné vajíčka a batikované tričká. „V roku 2002 sme založili Občianske združenie priateľov obcí Krmeš, Vlachy a Vlašky, ale aktívne začalo pracovať až pred rokom. Stretávame sa v kultúrnom dome väčšinou každý druhý utorok a snažíme sa deťom priblížiť rôzne remeslá, zvyky a tradície. Vyrábali sme kraslice, korbáče, brezové metly, zdobili medovníky, maľovali na sklo. Sú to vlastne tvorivé dielne, do ktorých chodia deti aj ich maminy. Takýmto spôsobom sa snažíme užitočne a príjemne stráviť voľný čas a niečo pekné spolu vytvoriť. Výsledky našej práce sme prezentovali aj na výstave. Rezbárske popoludnie sme zorganizovali prvýkrát. Uvedomila som si, že v obci máme troch rezbárov, každého z inej generácie. Napadlo mi skúsiť urobiť rezbársku dielňu a spojiť ju s výstavou ovocia, zeleniny a ručných prác,“ povedala Mirka Strmenská, jedna zo zakladateliek združenia a dodala: „Nešlo o to, aby sa zo všetkých detí stali rezbári. Ale keď sa čo len dve deti naučia základné zručnosti s drevom a vzbudíme v nich záujem o remeslo, myslím si, že aj to je prínos."
Dobrý nápad
O tom, že usporiadať rezbárske popoludnie bol dobrý nápad, svedčí veľký záujem detí. V kultúrnom dome stružlikali ostošesť. Neodradilo ich ani pár škrabacov, lebo to k rezbárčine patrí. Aj skúsenému rezbárovi sa občas šmykne dlátko. Svoje diela nestihli síce dokončiť, lebo vyrobiť lyžičku či píšťalku nie je také jednoduché. Ale mnohí mali chuť v začatom diele pokračovať doma. Majstri rezbári prisľúbili, že im radi pomôžu. Deti šikovne narábali nielen s nožíkom a dlátkami, ale aj so štetcom. Maľovali a vytláčali na papier zemiakové pečiatky. Kým malí remeselníci a výtvarníci tvorili, návštevníci si prezerali výstavu ovocia, zeleniny a ručných prác. Boli zároveň porotcami a rozhodli o najkrajších exponátoch. Najviac sa im páčili výtvory Hanky Hiklovej, Janky Hricovej a Milady Lovichovej. Vydarené podujatie usporiadalo Občianske združenie priateľov obcí Krmeš, Vlachy, Vlašky v spolupráci s obecným úradom a materskou školou. Stretli sme na ňom aj starostu Vlách Ľubomíra Majroviča, ktorý povedal: „Naša obec je ešte neobjavená. Je tu veľa dobrých a šikovných ľudí, krásne prostredie a ešte o nás budete veľa počuť.“ Už v decembri chystajú vo Vlachoch ďalšie zaujímavé popoludnie s vianočnou tématikou.
Autor: BEA