SÚDNI ZNALCI dokážu nájsť odpovede aj na otázky, na ktoré nevie odpovedať ani kajúci sa páchateľ, ochotný sa ku všetkému priznať. Motív bol jasný. Získať peniaze. Aj za cenu prekonania prekážky. Ale prečo to zverstvo?
Tešila sa z teplého májového popoludnia. Slniečko hrialo, vzduch voňal, trávničky pred panelákom ožívali jarnými kvetmi. Mamu, osemdesiatpäťročnú starenku, nechala sedieť na lavičke pred vchodom. To bolo jej obľúbené miesto. Veľmi rada tam sedávala. Prehodila slovko - dve s okoloidúcimi, prizerala sa deťom hrajúcim sa na ihrisku. Všetci na okolí, na mini sídlisku neďaleko železničnej stanice, ju mali radi. Taká príjemná, milá starenka.
Iba na chvíľu, na pár viet, si odskočila ku kamarátke z vedľajšieho vchodu. Keď sa vrátila, mamu už na lavičke nevidela. Žeby nepočkala na dcéru a išla domov sama?
Malá rekapitulácia
V prvej časti sme predstavili tridsaťdvaročného muža, ktorý si náramne ľúbil vypiť. Až tak náramne, že mu manželka dala zbohom. Nechala sa s ním radšej rozviesť. Našiel si družku. O desať rokov staršiu, s troma, už takmer dospelými deťmi. Jej jeho pitie neprekážalo. V porovnaní s tým, čo zažila s bývalým partnerom, to bol pre ňu veľmi príjemný muž. Neponižoval ju, neotĺkal. Bol k nej vždy milý.
V ten deň bol pomáhať svokrovcom pri prestavbe domu. Pracoval ako drak. A rovnako aj pil. A po robote – všetko, čo položili na stôl, vypil. Takmer sám zdolal liter a pol pálenky a zopár fliaš piva. Cestou domov si ešte kúpil pollitrovku alkoholu. Fľašu zdolal so sestrou. Keď sestru odprevadil, zistil, že má obrovskú chuť na pohárik. Vedel si rady. V činžiaku, kde býval, žilo viacero starších dám, ktorým vypomáhal s drobnými opravami v domácnosti. Zvykol si od nich požičiavať. Od jednej zo stareniek, napriek tomu, že bolo desať večer, si vypýtal sto korún. To sa mu zdalo byť málo. Zazvonil aj pri ďalších dverách.
Domov prišiel až nadránom. Taký opitý, že nevládal ani komunikovať, ani stáť na nohách. Ráno už zháňal dúšok na „poprávku”. Na pivo zobral i najstaršieho syna svojej družky. Ten sa vrátil večer domov sám. Otčim ho vraj zobral vlakom do susedného mesta a tam sa mu stratil.
Hneď na druhý deň domom otriasla neuveriteľná zvesť – ich susedku, starú pani v byte oproti, našla dcéra mŕtvu. Do bytu sa dostala, až keď zo zámky z vonkajšej strany dverí vytiahli zlomený kľúč. Starú pani zavraždili. Vrah čin spáchal s neuveriteľnou brutalitou. Najprv obeť zbil, potom zahrdúsil, podrezal jej krk a naostatok jej vyrezal časť z podbruška a strčil ho do otvorenej rany na hrdle. Polícia okamžite začala vyšetrovanie surového činu.
Teraz sa vrátime k úvodu textu, ktorý sa začal odvíjať pred panelákom neďaleko železničnej stanice, v meste vzdialenom asi dvadsať kilometrov od miesta činu.
Zlomený kľúč
Vybehla po schodoch k maminmu bytu na prvom poschodí. Dvere boli zamknuté. A čo horšie, zbadala, že v zámke je zvyšok odlomeného kľúča. Oblial ju nedobrý pocit. Úzkosť. Zlá predtucha. Čo sa mohlo stať? Ako sa jej mohol v slabých stareckých rukách zlomiť kovový kľúč? Alebo ho zlomil niekto iný a ona je v byte?
Na búchanie nikto nereagoval. Zúfalo sa potrebovala dostať do bytu. Ale ako? Po rebríku! Cez otvorené kuchynské okno. Vedela, že suseda oproti rebrík má.
Suseda skutočne rebrík mala. Vyzvedala, načo jej bude. Povedala jej to. Suseda sa tvárila prekvapene. Vraj len pred chvíľočkou videla starú pani sedieť na lavičke s akýmsi mužom. Asi tridsaťročným. Všimla si, že má veľké, silné ruky. Starenka mu čosi hovorila, on počúval.
Priložili rebrík k oknu. Vyliezla po priečkach a vošla do kuchyne. Opakovalo sa to, čo zažívala iná žena, takisto dcéra, po otvorení bytu v susednom meste. V hrôze zostala stáť.
Mama ležala na zemi v kaluži krvi. Sukňu mala vyhrnutú, spodnú časť tela odhalenú.
Ako príčinu smrti stanovili zahrdúsenie. Páchateľ na obeť najprv zaútočil údermi do tváre a až potom ju zahrdúsil. Naostatok starenke odhalil spodnú časť tela a rukami jej manipuloval s genitáliami.
Dva mestá, dve vraždy
Obe vraždy sa stali v približne tom istom čase, ani nie s rozdielom dvadsaťštyri hodín. Ale každá v inom meste. Boli si veľmi podobné. Mali takmer rovnaký rukopis. Vtedy ale ešte o tom nevedeli. V každom z miest rozbehli pátranie po neznámom páchateľovi.
Páchateľ sa priznáva
Prihlásil sa sám. Napokon, v jeho rodnom meste viedli všetky stopy k nemu a už sa to stihlo rozchýriť. Pokúšal sa skryť u príbuzných na východnom Slovensku, ale tí sa už o vražde jeho susedky tiež dozvedeli. Naložili ho do auta a ešte opitého doviezli domov. Pred všetkými sa priznal a išiel sám na políciu.
Už pri prvom výsluchu naznačil, že niečo vykonal aj v susednom meste. Ukázalo sa, že je to naozaj pravda. Bol však natoľko opitý, že sa na všetko nedokázal podrobne rozpamätať. Vie, že za susedkou bol. Ale prečo ju zabil a potom vykonal to, čo vykonal, to nedokázal vysvetliť: „Naozaj sa neviem rozpamätať. Vôbec neviem, prečo som to urobil. Veď som tú starú pani mal rád! Vždy som s ňou veľmi dobre vychádzal.”
Podľa všetkého mu nechcela požičať peniaze. Jeho to rozčúlilo a... Vie len, že kľúč pri odchode skutočne zlomil v zámke a zväzok odhodil do kanála. Z bytu starenky zobral troje náramkových hodiniek, ktoré sa neskôr pokúsil predať.
A čo vražda druhej starenky v susednom meste?
Pamätá si, že sa tam túlal. Hľadal nejakých známych, ktorí by mu požičali peniaze na autobus, aby mohol ísť na východ. Prečesával krčmy. Nikoho známeho nestretol. Pamätá si aj na to, že neďaleko jednej z krčiem išiel okolo paneláka, pred ktorým sedela na lavičke starenka. Rozprávali sa. Hovoril, že je smädný a ona ho ponúkla pohárom vody. Zavolala ho k sebe do bytu. Na chladničke videl peňaženku, vedľa nej šperkovnicu, potreboval peniaze. Vedel, že mu ich len tak nedá, preto...
Ale skutočne nevie, prečo to urobil. Nikdy predtým mu čosi také ani len neprišlo na um!
Motív sa črtal jasne. Peniaze. Prvá starenka ho rozčúlila, lebo mu nechcela požičať. Prekážku prekonal. Druhý prípad bol obdobný.
Zostával ešte jeden háčik. Prečo v oboch prípadoch páchal s telami stareniek také zverstvá? Žeby sa u neho prejavila nejaká zvrátená sexuálna motivácia?
V tomto prípade nevedeli dať odpoveď ani súdni znalci. Nezistili u neho žiadnu sexuálnu úchylku. On to tiež nevedel nijako vysvetliť. Podľa všetkého silne zapracoval alkohol.
Za dvojnásobnú lúpežnú vraždu mu súd vymeral výnimočný trest straty slobody v trvaní dvadsaťpäť rokov. To mal ešte veľké šťastie, že sa to stalo až po roku 1989. Pri dvoch lúpežných obzvlášť surových vraždách totiž vyzeral ako možný klient pre majstra kata.
