Meteorológovia predpovedali, že nás čaká dlhá a pekná jeseň. Skutočnosť však bola iná. V polovici októbra prišla do hôr definitívne zima.
Najspoľahlivejšími meteorológmi boli tatranské svište. Tak, ako každý rok, nič nenechali na náhodu a začali sa systematicky pripravovať na zimný spánok už v druhej polovici augusta. Postupne začali obhrýzať stebla tráv, rozkladať ich na kamene a po vysušení ich nosiť v ústach do brlohu. Počas slnečných septembrových dní začali s prípravou výstelky zimnej nory. Strávia v nej počas zimného spánku nasledujúcich šesť-sedem mesiacov. Okolo svištích nor v okolí Žiarskeho sedla boli viditeľné povytŕhané celé plochy trávy, ktorú nechávali cez deň sušiť na slnku a v podvečer ju nosili v podobe chumáčov sena do nory. Okolitá príroda už neposkytovala dostatočné množstvo potravy. Každý svišť už mal mať v tom čase nahromadenú dostatočnú zásobu tuku. Kto to nestihol, mal jednoducho smolu.
Vyženú slabých a chudých
Skôr, ako sa svište uložia na zimný spánok, prirodzeným inštinktom dokážu vycítiť, kto sa cez leto nestihol dostatočne pripraviť. Hryzením a škriabaním vyženú z kolónie slabých, chorých, chudých a príliš starých jedincov, ktorých tým odsúdia na istú smrť. Príroda vie byť aj krutá. Ale nič iné im nezostávalo. Uhynutý a rozkladajúci sa svišť v zazimovanej nore by totiž ohrozil životy ostatných spiacich svišťov.
V literatúre sa uvádza, že keď klesne denná teplota pod 8 °C, svište zmiznú z povrchu a zamurujú vchody do svojich nor. To znamená, že ich upchajú zmesou, vytvorenou z hliny, zeminy, piesku, štrku, kamenia a rastlinného materiálu. Upchávka môže byť až meter dlhá. Okrem hlavného vchodu robia svište celý labyrint rôznych vetracích a iných chodieb, ktoré treba tiež riadne odizolovať od okolitého sveta.
Uvidíme ich až v apríli
Pobehujúce svište bolo vidno v hornej časti centrálneho žľabu Príslopu nad Žiarskou chatou ešte v polovici októbra. Pritom všade inde v Tatrách boli ich „kolegovia“ už skoro dva týždne pod zemou. Zrejme majú naprogramované, koľko času by mali stráviť pod zemou a koľko nad zemou. Keďže kvôli extrémnej polohe tejto kolónie svište na jar neskôr vyšli, nechceli si asi svoj „predpísaný“ pobyt vonku ukrátiť ani o jeden deň.
Uloženie sa na zimný zimný spánok nie je jednorazový proces. Svište síce zaspia a upadnú do strnulosti, ale po 2 – 3 dňoch opäť precitnú. Opustia na chvíľu noru, aby sa vyprázdnili. Až potom zahrabú posledný vchod do nory a úplne zaspia. Na zemskom povrchu ich v Žiarskej doline privítame až v apríli budúceho roku.
Aj človeka považujú za soka
A čo nás vo vysokohorskom prostredí čaká v tomto období? Kamzíky. Majú pred sebou jedno z najvýznamnejších období svojho života – kamzičia ruju. Rujný cap si svoju čriedu kamzíc úzkostlivo stráži pred prípadnou konkurenciou. Výhodou pozorovateľa je, že aj jeho považuje za svojho soka. Po prvom odbehnutí sa často vráti obzrieť si svojho domnelého konkurenta a spolu s ním príde bližšie aj celá črieda. Obdobie kamzičej ruje si však vyžaduje maximálne citlivý prístup človeka k tomuto vzácnemu predstaviteľovi našej vysokohorskej fauny. Aj preto Správa TANAP-u každoročne 1. novembra uzatvára tatranské chodníky.
Čoskoro opäť vypukne v Žiarskej doline šialenstvo zvané skialpinizmus. Treba si uvedomiť, že v doline nie sme sami a že toto územie je domovom aj pre iné „bytosti božie“. Na rozdiel od nás ich nečaká po lyžovačke čaj s rumom na Žiarskej chate či vykúrený byt...
