Na dlhý zimný, dúfame, že iba zápasový, nie tréningový, spánok sa pred pár dňami uložili aj mládežnícke futbalové súťaže, v ktorých pôsobia tímy z nášho regiónu.
Medzi najsvetlejšie zjavy patria dorastenci Liptovskej Kokavy. Hoci do jesennej časti vstupovali v nejednoduchej úlohe nováčika V. ligy, vysporiadali sa s ňou nad očakávanie. S úctyhodným deväťbodovým náskokom sa pevne usadili na tróne v konkurencii oveľa silnejších klubov.
„Do takejto spoločnosti sme postúpili po vyše štyridsiatich rokoch, čo vysoko ocenili hlavne pamätníci zašlých čias. Verným fanúšikom je napríklad aj 83-ročný Martin Rúčka,“ rozhovoril sa Jaroslav Pozor, hlavný „páchateľ“ obrody kokavského futbalu. „Pred pár rokmi sa nám podarilo dať dokopy partiu chlapcov, ktorí to ťahajú spolu už od prvých krôčikov po našom futbalovom trávniku a prihrávok.“ Nezabudol pripomenúť dôležitú úlohu Libora Porubäna: „Aj jeho veľkou zásluhou dvakrát vyhrali oblastnú žiacku súťaž, následne spolu prešli do kategórie dorastu. Prvá sezóna bola taká klasická zoznamovacia, v tej druhej sme sa už dočkali zaslúženého postupu.“
Skúsený tréner bez mučenia priznal, že mal určité obavy, či jeho zverenci zvládnu nároky vyššej súťaže: „Svedomitá príprava a výsledky predsezónnych stretnutí naznačili, že by sme nemuseli mať problémy s etablovaním sa v pokojnom strede tabuľky. To, že sme prví, nie je asi iba dielom náhody, v drvivej väčšine zápasov sme boli jasne lepší ako súperi. Zaznamenali sme iba dve prehry, keď sme nenastúpili kompletní.“
Mladí Kokavčania si pred seba postavili jasný cieľ – zostať v špičke. „Dobre si uvedomujú, že reprezentujú nielen sami seba, vlastný klub, rodnú obec, ale aj celý futbalový Liptov,“ prízvukuje človek, ktorý je futbalom presiaknutý skrz-naskrz. Mimochodom, J. Pozor oslávi 29. novembra „polostoročnicu“. „Nemohol som si želať krajšie darčeky, veď z postupu sa v lete tešilo aj naše seniorské áčko. Navyše, v II. triede sa tiež rýchlo zabývalo. Výdatne mu pomohli aj viacerí dorastenci, ktorí dozreli po fyzickej stránke. Ochotne zvládli dva duely počas víkendu. Nad všetkými postupmi a víťazstvami však vo mne dominuje úžasný pocit, keď prichádzam na tréning a chlapci, ktorí sa nezmazateľne zamilovali do tejto úžasnej hry, ma čakajú s rozžiarenými očami a odhodlaním na sebe tvrdo pracovať.“
