Najvyššia hokejová súťaž medzi Tatrami a Dunajom má za sebou prvú väčšiu prestávku. Minulý reprezentačný týždeň poznačil aj zažitý program Mikulášanov.
Trénerske duo Ján Majdek, Rudolf Záruba naordinovalo svojmu „orchestru“ výdatnú porciu tréningov.
Nie všetci hráči MHk 32 boli však naplno sústredení iba na svoje hokejové povinnosti. Presne pred týždňom, v utorok 6. novembra, prestúpila dvojica obrancov Michal Grman a Juraj Kadlubiak medzi otcov.
„Malá Emma mi výrazne spríjemnila prestávkovú zaberačku. Hlavné je, že dcérka aj jej mamina sú zdravé. Trávil som pri nich každú voľnú chvíľku,“ ochotne sa podelil o čerstvé dojmy Michal Grman. Nahustený tréningový program ho nútil permanentne merať cestu z pôrodnice na zimný štadión a naspäť. „Veľa ľudí si asi myslelo, že počas pauzy budeme oddychovať, ale opak bol pravdou. Absolvovali sme dva až tri tréningy denne. Snažili sme sa dobiť baterky pred ďalším zápasovým kolotočom.“
Aj mikulášsku deväťdesiatku trápia viaceré sľubne rozohraté zápasy, ktoré však napokon končili lepšie pre súperov: „Snažíme sa na tom robiť, no stále je vidieť, že sme nevyzreté, mladé mužstvo. Skúsenejší protivník dokáže využiť z minima maximum. Doplácame na to, že vyrovnané zápasy sa lámu v náš neprospech. Nedáme z viacerých šancí gól, no súper vzápätí z protiútoku skóruje alebo inkasujeme zlepené góly v priebehu niekoľkých sekúnd. To nás zakaždým dosť položí. Chce to len zodpovedne plniť všetky úlohy a čas, o ktorý chcem poprosiť aj našich verných a trpezlivých fanúšikov.“
Maxim Kadlubiak sa narodil o štvrtej poobede, iba necelé dve hodiny po Emme. „Najdôležitejšie je, aby bol zdravý. Sme z neho s manželkou nesmierne šťastní,“ pridal svoje nefalšované pocity čerstvého otca Juraj Kadlubiak. Ďalej sa aj on venoval aktuálnym hokejovým témam. „Tréningy boli náročné, ale dali sa zvládnuť. Ich náplň smerovala k zlepšeniu nášho herného prejavu a predovšetkým výsledkov. Recept je na prvý pohľad jednoduchý. Musíme hrať zodpovedne celý zápas. Najlepšie by bolo od začiatku vyhrávať, aby sme nemuseli stále doťahovať náskok súpera.“
Juraj má skúsenosti z krátkeho pôsobenia v žilinskom tábore: „Aj oni už dlhšie čakajú na pretrhnutie výsledkového útlmu. Dúfam, že v súboji o prinavrátenie pohody budeme mať po záverečnej siréne dôvody na úsmev my.“
