V tomto školskom roku sa vraj mlieko ako základná výživová látka vo väčšej miere ako v minulosti vracia do škôl. A to nielen v podobe tzv. mliečnych jedál v školských jedálňach, ale aj ako mliečna desiata.
V tejto súvislosti sme zisťovali, či tento proklamovaný zámer „cítiť“ aj v ružomberských základných školách.
Zdá sa, že zatiaľ je (aspoň ružomberská) realita dosť vzdia-lená od vyhlasovanej pozitívnej zmeny v tejto oblasti. Ponuka mliečnych desiat je v Ružomberku skôr raritou ako realitou. Prečo? Dôvodov je určite viacero. Niektoré z nich redakcii priblížila Dana Jarošová, zástupkyňa riaditeľky ZŠ Dončová: „Žiaci znečisťovali priestory školy, rozlievali mlieko po chod- bách, vyhadzovali obaly z mliečnych výrobkov z okien. Na predaj mliečnych desiat nemáme vytvorené ani vhodné priestory, školská jedáleň je mimo budovy ZŠ. Navyše, žiaci, ale ani rodičia neprejavujú dostatočný záujem o mliečne desiaty.“
Azda najtragickejšie je zistenie, že zo strany detí a rodičov nie je záujem o zdravú výživu v podobe zvýšeného podielu mlieka a výrobkov z neho v ich strave. Znovu si teda musíme položiť otázku: Prečo? A aj tentokrát je odpovedí niekoľko. Je pravdou, že štátna dotácia na tzv. školské mlieko sa výrazne zvyšuje. Kým v školskom roku 2005/2006 bola vo výške osem miliónov korún, dotácia na budúci rok sa zvyšujepribližne na 15 miliónov korún. Napriek tomu rodičia zaplatia za biely jogurt či polotučné ochutené mlieko do 7sedem korún. Pred tromi rokmi, keď sa mliečne desiaty začali do škôl vracať, tieto výrobky stáli asi štyri koruny. Ešte pred rokom boli lacnejšie aspoň asi o 50 halierov.
Jedným z dôvodom nezáujmu je teda cena mlieka a mliečnych výrobkov. Pokiaľ sa ceny tejto potravinárskej komodity „ne-stlačia“ výrazne dole, ťažko môžeme očakávať v tejto oblasti pozitívnu zmenu. A tá by sa zišla. Veď podľa štatistík je priemerná ročná spotreba mlieka a výrobkov z neho v SR na osobu a rok 153 kg. Oproti spotrebe spred roku 1989 je to pokles o približne 100 kg. Avšak priemerná spotreba mlieka a výrobkov z neho v EÚ je 150 kg na osobu a rok, v niektorých krajinách, napríklad vo Fínsku, na jednu osobu štatisticky pripadá viac ako 300 kg tejto komodity.
Druhým závažným problémom, ktorý ovplyvňuje spotrebu mlieka, je znižovanie významu tejto zložky potravy pre ľudský organizmus. Aj v Ružomberku sme sa pri debate s jedným predajcom racionálnej výživy stretli s názorom, že mlieko môže vyvolávať rôzne alergie, dokonca aj rakovinu. Vraj je dostatok potravinových zložiek, ktoré môžu nahradiť mlieko. Zdrojom vápnika sú napríklad mak, orechy, listová zelenina, sezam či sójový syr tofu.
To je pravda, ale... Mlieko v čistej forme je zázrakom prírody. V optimálnom pomere sú v ňom zastúpené biologicky dô-ležité látky - bielkoviny, tuky, cukry, vitamíny, minerálne látky a stopové prvky. Tento biely nápoj obsahuje tri až päť percent tuku, ktorý sa skladá asi zo 140 mastných kyselín, pričom mnohé z nich si organizmus nedokáže sám vytvoriť. V litri mlieka je polovica odporúčanej dennej dávky bielkovín. To však nie je všetko. Nájdete v ňom vitamíny B1, B2, B6, B12, A, D, E a PP. Z minerálnych látok sú najdôležitejšie vápnik a fosfor, ale aj horčík, zinok a draslík.