Zdravotné problémy ju „náhodou“ donútili k alternatívnej ceste za zdravím. Zelené potraviny pomohli najprv jej, potom aj Jitkinej mamke zahnať metastázy. Prečítajte si prvý zo skutočných príbehov:
„Neurazíte sa, Jitka,...“ veta ostala takmer nedokončená, pretože Jitka ráznym neurazím zodpovedala na otázku o svojom veku. „Mala som tridsaťpäť, keď som sa stretla so zelenými potravinami. V tom čase som bola po ožarovaní štítnej žľazy. Riešila som, okrem mamkiných, aj vlastné zdravotné problémy. Dnes vo svojich štyridsiatich šiestich rokoch rada hovorím, že sa cítim lepšie ako v tridsaťpäťke.“
Útle žieňa si upilo z kávy a pokračovalo: „Moja cesta za zelenými potravinami je typická pre mnoho ďalších ľudí. Ja som sa k nim dostala životnou náhodou – nenáhodou.“ A začala rozprávať svoj životný príbeh. Pred šiestimi rokmi matke Jitke Gojdovej z Prahy diagnostikovali rakovinu hrubého čreva. Pre rodinu to bol blesk z čistého neba, pretože mama nemala nikdy žiadne výrazné zdravotné problémy. Nádor však bol veľký. Jitka v tom čase pracovala v zdravotníctve a bola typickým zdravotníkom, ktorý rešpektuje len klasickú medicínu. S mamkou prechádzala zvyčajnú liečbu: operácia, ožarovanie a vyšetrenia, ktoré s chorobou súviseli. K mamkinej rakovine sa pridružili Jitkine veľké zdravotné ťažkosti so štítnou žľazou. „Keď maminka ochorela, bola som už poriadne „namočená“ v alternatívnej liečbe,“ pokračovala Jitka. „Bola som vegetariánkou, nejedla som mäso a viac som sa zaujímala o to, čo máme na tanieri. Vedela som, že potravina, ktorú potrebujem zohnať do budúcnosti pre mamku, musí byť taká, aby ju komplexne vyživila a vyčistila. Keďže som vyrástla na dedine na zabíjačkách, na jedálnom lístku našej rodiny boli skutočne zabíjačkové potraviny, mastná česká kuchyňa. Uvedomila som si, že keď maminku z nemocnice vrátim naspäť domov, neurobím z nej vegetariána. Nebolo by dobré v šesťdesiatke úplne zmeniť jedálny lístok. Vedela som však, že bude schopná trošku upraviť svoju životosprávu. Hľadala som niečo, čo zaistí, že mamkine črevo bude čisté, že jej telo bude vyživené a že nebude dôvod, aby v ňom vznikali metastázy. Už som v tom čase vedela, že jednou z potravín, ktorá toto vie, sú riasy. Začala som pátrať po najkvalitnejších sladkovodných riasach.“
Jitka sa nakontaktovala na spoločnosť GW. Dohovorila si s manažérkou stretnutie naslepo. Mala záujem len o riasy. Manažérka jej vysvetlila, ako fungujú nielen riasy, ale aj jačmeň, ako funguje celá spoločnosť a celý jej systém práce. „Ja na to: Nič mi nehovorte, mňa to nezaujíma, ja som zdravotník. Reagovala som na ňu presne v zmysle, ja som zdravotník a kto je viac? Ona mi však povedala, že nemusím informácie od nej využiť, ale môžem ich mať. Veľakrát som jej odvtedy v duchu i nahlas poďakovala za to, že nedala na mňa, ale rozprávala. Keby mi totiž vtedy veľa vecí o spoločnosti nepovedala, dodnes som na tom „úžasnom“ poste zdravotníka a bola by som flustrovaná a nespokojná. Dnes robím prácu, ktorá ma veľmi baví a napĺňa. Prácu, ktorá ma dobre živí a dáva mi možnosť pomáhať množstvu ľudí. Som naozaj veľmi spokojná.“
Jitka začala pracovať so zelenými potravinami a pomáhať ďalším ľuďom. Ako sa drží jej maminka? „Je sedem rokov po operácii v poriadku a okrem zelených tabletiek neje žiadne iné.“
•••
Odpoveď na nasledujúcu otázku spolu s ostatnými piatimi odpoveďami pošlite do 7. decembra na adresu redakcie MY Liptovské noviny, Námestie osloboditeľov 32, Liptovský Mikuláš. Dvaja vyžrebovaní dostanú výrobky GW, tretí knihu o zelených potravinách.
Druhá otázka pre čitateľov: Aké je pôvodné zamestnanie Jitky Gojdovej?
