Hoci ešte koncom 18. storočia patrilo Haiti k najbohatším krajinám sveta, v súčasnosti je už len potápajúcou sa loďou, ktorú nezachráni ani svätená voda.
Zvieracie obety, posadnutosť, zombie, figúrky poprepichované špendlíkmi, čierna mágia - to všetko je woodoo, silný kult, ale aj oficiálne náboženstvo na Haiti a v Benine. Jeho prívržencov však nájdeme po celom svete - medzi primitívnymi obyvateľmi Afriky, vzdelanými a mocnými ľuďmi Európy, medzi známymi celebritami USA.
Slováci nie sú výnimkou. Čarodejnice či babky bylinkárky variace nápoje lásky už niekoľko storočí na podobnom princípe, aký využívajú zasvätenci woodoo, sú toho jednoznačným dôkazom. Stačí predsa zohnať vlasy milovaného človeka a ony zariadia, aby sa až po uši zamiloval práve do vás. Lenže pozor, zahrávanie sa s temnými silami nemusí vždy skončiť šťastne - hrôzostrašné historky o činoch zlých šamanov totiž vyrážajú dych. Najmä tým, ktorí veria, že sú pravdivé.
Názov woodoo sa prvý raz objavil na Haiti v 18. storočí. V tom období bola táto krajina francúzskou kolóniou, do ktorej zvážali otrokov z oblasti Konga. Tak ako sa medzi sebou miešali príslušníci viacerých kmeňov, začali sa prelínať aj ich rituály. Podobný proces bol zaznamenaný aj na Kube a v ďalších častiach Ameriky, kam boli zavlečené milióny Afričanov. Pôvodné africké kulty začali preberať aj prvky kresťanstva a indiánskej tradície. Niektorí preto označujú slovom woodoo iba haitský prúd tohto kultu.
Pôvod slova woodoo je tiež sporný. Spájajú ho s kreolskou skomoleninou francúzskeho slova vaudois, ktoré označovalo stredoveké kacírske hnutie. Väčšina odborníkov sa však prikláňa k názoru, že tento názov pochádza z jazyka kmeňa Fónov. V ňom woo znamená pohľad a doo neznámo, takže woodoo je vlastne pohľadom do neznáma.
Prívrženci woodoo veria v najvyššieho a všemocného boha, ktorý je pre ľudí nedosiahnuteľný. Veriaci sa preto obracajú k nižším bôžikom, napr. k vládcovi blesku a hromu Hebiosovi, bohu vojny Gouovi alebo bohu lovu Agyeovi. Rituály, počas ktorých účastníci upadajú do tranzu, majú za cieľ bôžika nakŕmiť a získať si jeho priazeň. Čierna mágia je iba okrajovou časťou kultu, ktorú vykonávajú kňazi. Vyznávači woodoo veria na zlých duchov, ale aj tomu, že smrť neznamená ukončenie života. Telo je považované len za schránku pre životnú silu. Bohovia totiž ovládajú umenie využiť ducha zosnulého k zoslaniu nešťastia na živých.
Magické techniky evokačného (nehmotnú bytosť mág vyvoláva do priestoru mimo seba samého) alebo invokačného (mág vzýva bytosť do vlastnej psychickej sféry) charakteru patria medzi najnebezpečnejšie disciplíny praktickej woodoo mágie. V rámci všetkých minulých, ale i súčasných magických systémov im predchádza dlhý a náročný výcvik zahŕňajúci rozvoj fyzickej, emočnej, intelektovej a mravnej zložky ašpiranta.
Samotnú podstatu nehmotných bytostí, ktoré sa takto privolávajú, je možné chápať v rámci niekoľkých modelov. My sa obmedzíme len na dva z nich. Model démonologický je modelom klasickým a vysvetľuje tieto bytosti ako svojbytné entity vybavené vlastným, viac či menej rozvinutým vedomím. Model psychologický zase načrtáva nový spôsob ponímania týchto bytostí, a to ako projekcií psychických obsahov nášho vlastného nevedomia. Skúsenosti z magickej praxe dokazujú, že každý z modelov je relatívne pravdivý a prílišné uprednostňovanie niektorého z nich privádza k prehliadaniu alebo zanedbaniu dôležitých aspektov fenoménu.
Aj keď vyčíňanie zlých duchov privolaných čarodejníkmi nemožno vedecky dokázať, viera v moc bohov je medzi vyznávačmi woodoo veľmi silná. Napríklad trúchliaci obyvatelia haitského ostrova Gonave pred rokmi spálili trajekt muža, ktorý, podľa ich presvedčenia, použil čiernu mágiu kultu, aby potopil konkurentovo plavidlo. Zavinil tak jednu z najväčších tragédií, pri ktorej sa utopilo vyše dvesto osôb.
