Celý týždeň po „dušičkách“ patril v Materskom centre Zornička v Liptovskom Mikuláši rodine. V centre sa stretávali matky, deti i otec na rôznych akciách venovaným Týždňu rodine. Jednou z nich bolo aj diskusné kolo so psychologičkou a laktačnou konzultantkou Emou Krajčovičovou.
Nosnou témou bola vzťahová výchova - preklad z angličtiny attachment parenting. Tento pojem pochádza od Williama Searsa, amerického pediatra a autora knihy The Baby Book. Problematike vzťahovej výchove a viazaného rodičovstva sa venoval mnoho rokov, a to nielen na teoretickej úrovni, ale sám vychovával viacero detí. Dnes jeho teóriu v praxi ďalej rozvíja a propaguje jeden z jeho synov Robert Sears.
Vzťahová výchova je často označovaná i ako intuitívna výchova a drží sa zákonitosti, že najsprávnejšia výchova je tá, ktorá najviac vyhovuje matke i dieťaťu. Prax využíva sedem nástrojov či princípov, ktoré vzájomný vzťah rodič-dieťa podporujú a rozvíjajú, samozrejme, so zreteľom na oboch rodičov. Ide o princípy označované ako sedem pé – 7 P (= points). Prvým z nich je pôrod. Jeho prežívanie a spokojnosť rodičov počas príchodu dieťaťa na svet zlepšuje kvalitu vzťahu rodič-dieťa, je jeho základným kameňom.
Druhým je plač dieťaťa. Plač je prejavom potreby a záujmu o komunikáciu. Vnímavý rodič verí svojej intuícii a citlivo reaguje na detský plač. Metóda „nechať vyplakať“ nie je v súlade so vzťahovou výchovou. Pozorná reakcia rodiča ako odpoveď na plač nerozmaznáva dieťa.
Potreba satia je tretím pé. Dojčenie sýti hlad, no zároveň dodáva dieťaťu istotu, teplo, blízkosť, čo fľaška nedokáže.
Prenášanie dieťaťa v nosiči či šatke, vo vaku i v náručí vedie dieťa k skorému osamostatneniu sa, redukuje stresové hormóny, pozitívne rozvíja vzájomný vzťah, obohacuje a podporuje vnímavosť dieťaťa, ozdravuje, dáva bezpečie a určite nerobí nikoho závislým.
Posteľ s dieťaťom, ako ďalšie pé, znamená, že je bezpečnejšie i zdravšie sa o ňu podeliť ako nechať spať dieťa v oddelenej postieľke s mrežou.
Pozor na hranice znamená, že najlepšia mama je oddýchnutá žena, a preto podpora otcov je dôležitá a nevyhnutná.
Posledné pé je výstraha pozor na dobre mienené rady. Sebaistí rodičia, vnímajúci svoju intuíciu, vedia, čo je správne pre ich dieťa a najlepší starý rodič je ten, ktorý rešpektuje želania rodičov.
Všetkých sedem princípov slúži ako podpora pre výchovu, no vždy je najdôležitejšie to, aby dieťa i rodič zostali sami sebou, aby sa cítili slobodne v konaní i rozhodovaní. Svedčia o tom napríklad osobné výpovede rodičov: „Vychovávali sme dieťa tak, ako sme cítili, lebo taká výchova sa nám zdala prirodzená. Neskôr sme zistili, že sme používali vzťahovú výchovu. Tým, sme sa utvrdili v tom, že sme pre dieťa urobili veľa dobrého.“
„Ak robíme život lepším pre naše dieťa, robíme ho lepším pre seba.“
„To, čo som sa naučila pri vzťahovej výchove je, že na moje dieťa neexistuje lepší odborník, ako som ja sama.“
Niečo o výchove
Po narodení dieťa má potreby a matka je pripravená uspokojovať ich. Obom z tejto biologickej dvojice sa umožní úspešný začiatok len vtedy, ak sú spolu bez prerušenia počas prvých šiestich týždňov. Otcovia sa tiež môžu tešiť z tejto popôrodnej väzby. Hoci oni nemajú fyzickú skúsenosť pôrodu a dojčenia, v prvých dňoch a týždňoch po pôrode sa môžu emocionálne naladiť na svoje úžasné novorodeniatko.
Úspešné dojčenie si vyžaduje, aby matka reagovala na signály svojho dieťaťa, čo je prvým krokom v poznávaní dieťaťa a budovaní dôveryplného vzťahu. Nosené deti sú menej nervózne a trávia viacej času v stave pokojnej bdelosti. Zároveň sa dieťaťa učí dôverovať svojmu opatrovateľovi.
Keďže noc malým človiečikom naháňa strach, treba spať tak, aby boli na blízku mamine dotyky ako aj možnosť dojčenia. To minimalizuje nočný strach z odlúčenia a pomáha bábätku učiť sa, že spánok je príjemný stav, nie niečo, čoho sa treba báť.
Plač je rečou dieťaťa. Plakanie je cenným signálom, ktorý sa vyvinul, aby dieťa prežilo a aby sa mohli rozvíjať opatrovateľské schopnosti. Deti teda plačú preto, aby komunikovali, nie manipulovali.
Kľúčom k rovnováhe výchovy je reagovať na dieťa primerane. Vedieť, kedy povedať áno a kedy nie, a byť natoľko múdrym, aby ste vedeli povedať áno aj sebe, keď potrebujete pomoc.
Výchova je ako investícia v banke. Čím viac vkladáte do vášho dieťaťa v prvých rokoch, tým viac sa vám vráti neskôr. Na začiatku tvrdo pracujete, ale neskôr sa môžete viac uvoľniť a tešiť sa z plodov svojej námahy.
Autor: ADRIANA MACHOVCOVÁ
