Do redakcie prišiel list od Michala Račku z Liptovského Hrádku, v ktorom sa zamýšľa nad situáciou v Kôprovej a Tichej doline. Na zastavení ťažby dreva v nich mali veľký podiel ochranári Slovenska. Prišli rozhodnutí vlastnými telami brániť vývozu dreva z oboch dolín.
M. Račko v liste píše: „V roku 1943 boli doliny vyvrátené. Drevokupci Mužíkovci odviezli dva milióny kubíkov guľatiny. Vtedy si mohol jeden zo zakladateľov TANAP-u Martin Alexa povedať: „Príroda si s tým poradí.“ Dal doliny zalesniť. Dokonca aj v takých oblastiach, kde les nebol. Drevo práve tohto lesa sa stalo sporom v dolinách.“
MY sme sa na situáciu v oboch dolinách pýtali Erika Baláža, člena lesoochranárskeho zoskupenia Vlk. Erik chodieval od zastavenia ťažby dreva do Tichej doliny veľmi často. Pozoroval nový život lesa, teší sa z neho. O doline pripravuje so slovenským priateľom film a s talianskym knihu.
Lykožrúty vraj zožrali do napadnutia snehu v dolinách veľa stromov.
- Lykožrúty sú v lesoch milióny rokov a sú jeho prirodzenou súčasťou. Ak sa les chce nejakým spôsobom obnoviť, odchádza stará generácia a prichádza nová. V smrekových lesoch sa to deje prostredníctvom lykožrútov. Sú totiž len dva spôsoby, ako sa môže generácia lesov vymeniť. Jeden: lesník les vyrúbe, odvezie a predá drevo. Druhá cesta ide prirodzeným spôsobom. Tá je vhodnejšia pre prírodu, lebo väčšina chránených druhov organizmov, ktoré žijú v lesoch, je viazaná na odumreté drevo. Vtáky hniezdia v duti- nách stromov, zbierajú potravu na mŕtvych stromoch, hmyz žije v mŕtvych stromoch, huby rozkladajú mŕtve stromy, lišajníky nerastú nikde inde iba na odumretých stromoch. Mnohým z nich hrozí vyhynutie. Preto je nevyhnutné, aby v rezerváciách alebo v jadrových zónach národných parkov odumreté stromy ostávali.
Aká je situácia s lykožrútom v slovenských lesoch?
- V smrekových lesoch, keď strom odumrie, vždy príde lykožrút. Takýchto stromov v rezerváciách na Slovensku sú len dve percentá. Z deväťdesiatosem percent plochy lesov na Slovensku sa drevo bežne ťaží. Napriek tomu lykožrúty sú aj tam. Typickým územím zamoreným lykožrútmi sú napríklad Kysuce. Tam je viac lykožrútov ako v Tatrách. Evidujú asi tristotisíc kubíkov lykožrútovej kalamity, to je niekoľko stotisíc stromov. V TANAP-e je ich menej, asi dvestotisíc kubíkov. V Spišskej Magure napríklad lesníci ťažia každý napadnutý strom. Okrem toho používajú jedovaté chemikálie, ktoré zabíjajú nielen lykožrúty, ale aj ostatný hmyz a škodia vtáctvu i vodným zdrojom.
Dá sa vyčístiť, koľko lykožrútov je v Tichej a Kôprovej?
- Množstvo odumretých stromov v Tichej a Kôprovej doline vplyvom lykožrútov prepočítané na plochu lesa je dva a polkrát nižšie ako je priemer na území Štátnych lesov TANAP-u. Napriek tomu, že stromy tam ostali ležať.
Prečo sa hovorí o lykožrútovej kalamite v dolinách?
- Prečo na lykožrúta v dolinách poukazujú médiá? Je to totiž psychologický problém nielen pre bežných ľudí, ale hlavne pre lesníkov. Mŕtve stromy v lese nepôsobia dobre. Aj inde v TANAP-e lesníci vyrúbali minulý rok päťsto hektárov lesa. Stromy napadol lykožrút, odumreli a lesníci ich odviezli. Návštevníci Tatier ich nevidia. Ľudia majú potom dojem, že stromy tam nezahynuli.
V Tichej a Kôprovej doline stromy nikto neodviezol, takže je to miesto, kde suché a uhynuté stromy vidno. Na celom Slovensku vyschlo vlani viac ako milión kubíkov stromov. To znamená, že viac ako milión stromov zahynulo. V Tichej doline to bolo štyridsaťtisíc kubíkov za posledné dva roky. Takže v rámci celého Slovenska na to, ako sa o kalamite rozpráva, to nie je veľké číslo.
Po zastavení ťažby dreva sa hovorilo o postihoch pre ochranárov, ako sa vás dotkli?
- K tomu sa nebudem vyjadrovať. Proces nie je ukončený. Pre nás je dôležité, že sa v Tichej a Kôprovej doline neťaží. Akokoľvek situácia nakoniec skončí, myslím si, že každý deň, keď sa v doline neťaží, je z nášho pohľadu výhra pre les. Stále nie je uzavretý ani proces v európskej komisii. Všetko je otvorené. Keby chceli lesníci v Tichej a Kôprovej ťažiť na budúci rok, ťažko by to vysvetľovali verejnosti. Stromy z veternej kalamity a stromy z lykožrútovej kalamity z minulých rokov už lykožrút opustil. Ťažba by teda nemala zmysel, navyše by vznikli obrovské holoruby, na ktorých by bolo zničené aj bohaté prirodzené zmladenie, ktoré sa dnes na plochách nachádza.
Ako je obnovený les v oboch dolinách v súčasnosti?
- Les sa obnovuje prirodzeným spôsobom. Už dnes sú na každom hektári nespracovanej kalamity tisícky semenáčikov novej generácie, ktoré majú aj dvojmetrovú výšku. Napríklad jarabiny, ktoré rastú veľmi rýchlo. Semenáčiky smrekov, ktoré sú medzi popadanými stromami, sú veľmi malé a nie je ich z diaľky vidno. Sú to zväčša len dvojročné stromčeky, ale les žije novým životom.
