Andrea Wlachovská je pôvodom z Ružomberka. Vydala sa do Bratislavy, kde určitý čas žila. Po čase sa vrátila s manželom a dvoma synmi do Liptova.
Teraz Andrea žije s rodinou v Liptovskom Mikuláši. „Pred niekoľkými rokmi ma oslovila priateľka, či chcem niečo počuť o zelených potravinách. Pomyslela som si, že doteraz som spokojne žila bez nich a budem aj ďalej. Porozprávala mi však o GW, ale jačmeň som nemusela. Vzala som si chlorellu. Doma ma všetci poslali do „teplých krajín“: „Zabudni, že ti ju budeme jesť.“ Jedla som ju sama. Potom prišli udalosti, keď ma chlorella presvedčila o svojej sile.
Po mesiaci užívania chlorelly mi prestali krvácať ďasná. Keď som to zistila, šla som sa chlorelle poďakovať.
Môj syn Ján, vtedy trinásťročný, mal zdravotné problémy. Prišiel z tréningu a nevrhol sa, ako obyčajne, na chladničku, ale natiahol sa na posteľ: „Mami, mne je blbo.“ Doma pohotovosť najvyššieho stupňa. Pozrela som mu do hrdla – krásna angína. Keďže bol z teploty úplne zbitý, nešli sme večer na pohotovosť. V chlorelle je všetko, pomyslela som si. Navrhla som Jankovi, nech si dá tri. „Fuj, ja to nebudem,“ bola jeho odpoveď. Nasilu si však vzal tri chlorelly. Odrazu som videla, ako chlorellu z dózy doslova vyzobáva. V chorobe intuitívne po nej siahol.
Na druhý deň ráno som už čakala oblečená, že pôjdeme k lekárke. Vravím – ako ti je. On – lepšie. Blbosť – vravím ja. Pozrela som mu do krku, chlapec mal pravdu. Na tretí deň šiel do školy, odohral turnaj a bol v poriadku. Podobnú súsenosť mám aj s mladším synom Igim.
Tri udalosti prežité na vlastnej koži ma presvedčili o sile chlorelly. Postupne som si aj ja uvedomovala, že sa cítim lepšie. Nemala som angíny, herpesy, nechytala som z ľudí okolo mňa všetky bacily. Všetky plusy chlorelly som si uvedomila až spätne, keď som sa zamýšľala, čo mi priniesla."
•••
Otázka číslo 3: Koľko vlastných skúsenosti presvedčilo Andreu o sile chlorelly?
