Woodoo široká verejnosť vníma ako primitívny a hrôzu naháňajúci kult. Napriek tomu neustále silnie.
O jeho veľkosti svedčí aj fakt, že v americkom Miami už pred siedmimi rokmi vytvorili špeciálnu upratovaciu čatu po woodoo, ktorá každé ráno z ulíc odstraňuje mŕtve kurčatá, kozy a iné kultové predmety. Vieru v silu voodoo šikovne využívajú aj obchodníci. Tí sa zamerali na výrobu figúrok stelesňujúcich nejakého konkrétneho človeka, ktorému možno spôsobiť problémy pomocou zapichovania špendlíkov do jeho bábkového tela. Na trhu sa objavila Woodoo Barbie či bábiky s podobizňou Hillary Clintonovej, Billa Gatesa, Georgea W. Busha. Papierové figúrky woodoo využili svojho času aj fanúšikovia holandských futbalistov. Pred zápasom s nemeckým národným tímom si zhotovili ich papierových dvojníkov a poprepichovali ich špendlíkmi. Holanďanom to však nepomohlo. Prehrali.
A teraz zablúdime do sveta hudby, lebo aj tá má s woodoo kde-čo spoločné. Opis novodobého obradu woodoo vedúceho k posadnutiu od autora Wade Davisa v základných rysoch pripomína opis rockového koncertu. Bubon bez prestania dunel, riadne a hlboko, silné údery akoby dopadali na chrbticu ženy. Skrúcala sa pri každom údere. Pomaly zdvihla tvár, navštívil ju božský jazdec, stala sa duchom. Po chvíli zostali posadnuté ďalšie dve „hounsis“. Bubny ustavične duneli a nakoniec duchovia tak ako prišli, odišli.
Kvasi Džidžornu, syn arcikaplána woodoo z Ghany, prezývaný Rocky, vymýšľal rockovú hudbu pre skupinu Rolling Stones a gitaristu Jimmyho Hendrixa. Ray Manzarek, hrajúci na klávesových nástrojoch v skupine The Doors, oslavoval spojenie rockovej hudby s woodoo slovami: „Keď je sibírsky šaman pripravený vstúpiť do tranzu, všetci obyvatelia osady sú zhromaždení na jednom mieste, udierajú na klopačky, fúkajú do píšťal a hrajú na všetkom, čo majú poruke. Ustavične počuť monotónne vibrácie zvuku. Trvá to celé hodiny. To isté sa deje i v našej skupine počas koncertu. Vedeli sme, ako sa to dá dosiahnuť, a tak sme sa pokúsili čo najviac priblížiť zmenenému stavu vedomia.“
Jimmy Hendrix, známy aj pod prezývkou Dieťa woodoo veku Vodnára, podľa Alana Douglasa veril, že je posadnutý duchom. Býval pravidelným návštevníkom špiritistických seáns. Bývalá Hendrixova priateľka Fayne Pridgonová tvrdila, že vždy rozprával o akomsi diablovi: „Cítil, že v ňom niečo je, čo v podstate nemôže kontrolovať. Netušil, čo ho viedlo, aby robil to, čo robil a hovoril to, čo hovoril. Keď som mu rozprávala o čudnom správaní sa mojej starej mamy, povedal, že ju pôjdeme navštíviť a že by sa možno dal nájsť nejaký bylinkár alebo niekto, kto by zistil, či sa z nej dá vyhnať démon.“
Pri krste Diabolského bieleho albumu sa John Lennon vyjadril, že kresťanstvo zanikne, rozpadne sa, zmizne: „Nepotrebujem o tom ani diskutovať. Slovom, mám pravdu a história to potvrdí. Sme už populárnejší ako Ježiš Kristus. Neviem, čo zanikne skôr - rock či kresťanstvo,“ uvažoval.
Taylor Derek, tlačový zástupca skupiny Beatles, sa raz o štvorke z Liverpoolu vyjadril, že sú úplne antikresťanskí: „Prirodzene, ja som tiež antikresťanský. Oni sú však tak veľmi antikresťanskí, až ma to zaskočilo. V pesničke Ballad of John and Yoko používa Lennon meno Ježiš ako nadávku. V známej lyrickej skladbe Imagine (Predstav si) otvorene vyhlasuje celosvetové bratstvo v zjednotenom povstaní proti Bohu.“
Takýchto príkladov zo sveta hudby je viac. Dôkaz, že woodoo vôbec nie je prastarým, historickým náboženstvom, kultom, ale hnutím, ktoré presiaklo do mnohých súčasných oblastí života.
