Po jeseni trónia na čele väčšiny oblastných futbalových súťaží tí, ktorým ušiel naposledy postup doslova medzi prstami.
„Samozrejme, bola to pre nás nepríjemná sprcha,“ vracal sa Milan Korček, šéf futbalu v Demänovej, v spomienkach na prešustrovaný postup z konca minulej sezóny. Administratívna chyba v internej klubovej evidencie žltých kariet nahrala pár kôl pred koncom Pribyline, ktorá si ponúknutú príležitosť nenechala ujsť. „Nezostali sme však na kolenách. Cez leto sme náš káder vystužili kľúčovými postavami, čo potvrdila jesenná časť tohto ročníka. Po pätnástich rokoch sa domov vrátil Miroslav Laco z mikulášskeho Tatrana. Spolu s Igorom Vyskočánim, ktorý prišiel zo Závažnej Poruby, prispeli veľkou mierou skúseností,“ pokračoval M. Korček. Netreba zabudnúť, že do demänovského dresu sa po dlhšej dobe obliekol aj Matúš Praštiak (Palúdzka) a Marián Kuchárik (Sv. Kríž).
Prvý krok postupového reparátu však nevyšiel. „Povedali sme si, že musíme zabrať hneď od začiatku, ale v Kokave proti nám hralo viacero okolností. V prvom rade správne nabudený nováčik, ktorý aj v ďalšom priebehu prvej polovice súťaže dokazoval svoje kvality. Popri tom náš nový tréner Marián Kuchárik st. hľadal po nástupe do funkcie, úplne pochopiteľne, optimálnu zostavu,“ rozplietal M. Korček nitky náročného štartu.
Demänová sa potom rozbehla skutočne pevným krokom. Nevykoľajil ju ani šláger jesene v 12. kole na trávniku najväčšieho konkurenta Komjatnej. „Bez mučenia priznávam, že sme v tomto dueli uspeli aj s prispením veľkej dávky šťastia. Výborného a nesmierne motivovaného súpera sme zdolali gólom v poslednej minúte. Nesmiem zabudnúť, ako nás potrápila vo svojom prostredí Ľubeľa a terén v Teplej.“ M. Korček vyzdvihol obetavosť svojich najvernejších spolupracovníkov – tajomníka Borisa Krajčiho a vedúceho tímu Dušana Kubáňa, ale v hodnotení hráčov zostal radšej vo všeobecnej rovine: „Nad individuálne schopnosti vyzdvihujem kolektívneho ducha. Každý z nášho kádra si zastal svoje miesto, potešiteľne aj tí najmladší.“
Výsledky a herný prejav Demänovej láka za bariéry čoraz viac divákov. „Chlapci svojimi dobrými výkonmi prebudili aj fanúšikov. Napríklad, do Komjatnej nás sprevádzal plný autobus verných priaznivcov. Práve toto je najväčším záväzkom pred jarnou odvetou. Chceme ľudí baviť zaujímavým futbalom a konečne oslavovať vytúžený postup,“ dodal odhodlane M. Korček.
JAROSLAV HRIC
S dámskou podporou
V sezóne 2004/2005 skončili futbalisti Hrboltovej v III. A triede na štvrtej priečke, keď na lídra zo Štiavničky strácali tridsať bodov. V ďalšom súťažnom ročníku bola Iskra šiesta so sedemnásťbodovým mankom na prvý Prosiek. Vlani to už však bola úplne iná káva. Hrboltová až do konca bola vo vážnej hre o postup. O všetkom sa rozhodovalo v záverečnom kole vo vzájomnom dueli oboch postupových ašpirantov v Komjatnej. Remíza 1:1 posunula hore Komjatnú. Hrboltová skončila druhá s bodovým odstupom. Teraz pred zimnou prestávkou reprezentant ružomberskej mestskej časti vedie s dvojbodovým náskokom pred Hubovou a štvorbodovým pred tretím Bielym Potokom.
„S naším futbalom som roky spätý,“ vraví súčasný tréner seniorov Hrboltovej Stanislav Tkáč. „Bol so pritom, keď sme úplne vymizli z futbalovej mapy, ale aj pri následnom návrate. Kvalitatívne nová éra futbalu sa v Hrboltovej začali písať pred necelými troma rokmi, keď do oddielu veľmi sympatickým spôsobom vstúpila podnikateľka Janka Húšťová, ktorá už predtým navštevovala naše zápasy. Vďaka nej sme do sezóny 2006/2007 vstúpili nielen lepšie materiálne zabezpečení, ale aj s viacerými novými hráčmi, ktorí mali skúsenosti z vyšších súťaží.“
Už v predchádzajúcej sezóne ste sa chceli dostať do II. triedy. Prečo to, podľa vás, nevyšlo?
- Naša skupina je veľmi silná. Ťažko sa z nej dostáva vyššie, keďže to právo patrí iba prvému. Pri pomerne nízkom počte zápasov to bolo aj o športovom šťastí. Možno, keby v rozhodujúcom stretnutí Žákovský nespálil tutovku, mohlo byť všetko inak. Ale na to sa nechcem vyhovárať.
Priznajte sa, znamenala druhá priečka veľké sklamanie?
- Prvý, druhý či tretí deň po zápase v Komjatnej boli tie pocity rôzne. Veľmi rýchlo sme však zdvihli hlavy a povedali si, že musíme ísť ďalej, pretože nič iné nám nezostáva.
Ako to vyzeralo pred štartom tejto sezóny?
Zhodli sme sa na tom, že to treba skúsiť znovu. Káder zostal pokope, cez zimu ho plánujeme ešte doplniť. Do seniorského mužstva chceme zapracovať troch dorastencov – Petra Sokola, Radoslava Královenského a Tomáša Kostroša.
Po jeseni máte na svojom konte tri prehry – v Ivachnovej (1:2), Bielom Potoku (0:1) a Hubovej (0:2). Museli byť?
- Stretnutie v Ivachnovej sme si prehrali sami. Chlapci v ňom nevyužili viaceré vyložené príležitosti. Napokon platilo staré známe – nedáš, dostaneš. Ďalšie prehry boli so súpermi z vrchu tabuľky. V záverečnom kole v Hubovej sme podľahli úplne zaslúžene po našich individuálnych chybách.
Koho možete označiť za kľúčových hráčov mužstva?
- Určite najväčšou oporou je záložník Miroslav Žákovský. V obrane veľmi spoľahlivé výkony podávajú Marek Šefranko, Marek Kubiňan a Pavol Karlík. V útoku je to jednoznačne Rastislav Karlík, ktorý v jesennej časti nastrieľal 17 gólov a je aj najlepším strelcom súťaže.
Vyzerá to na zaujímavú jar. Súhlasíte?
- Určite. Vedieme iba o dva body pred Hubovou a ďalej nasledujú dva silné tímy – Biely Potok a Liptovské Revúce, keď sa zídu v kompletnom zložení.
Kto z vašich prenasledovateľov môže najviac prehovoriť do boja o prvenstvo?
- Asi Hubová, ktorá má naozaj kvalitný káder. A hlavne vynikajúceho gólmana Piklu. Je to pán brankár.
Ako je to s diváckym záujmom v Hrboltovej?
- Na naše zápasy začalo chodiť oveľa viac ľudí ako v minulosti. Máme divákov aj z blízkeho okolia, vrátane Ružomberčanov.
Tréner je vážnym ohnivkom celej reťaze. Kto z ďalších činovníkov ťahá vašu futbalovú káru?
- Od začiatku obnovenia futbalu v Hrboltovej je predsedom Marián Svrček. Z ďalších výborníkov by som spomenul Emila Lauka, Jána Královenského a vedúceho mužstva Stanislava Volnu. Samozrejme, obísť nemožno ani našu nezištnú podporovateľku Janku Húšťovú.
Pripúšťate si vôbec, že by Hrboltová zase nepostúpila?
- Všetko je otvorené, ale verím, že nám to vyjde.
Ján Svrček
Dúfa v nepísané pravidlo
Aj Michal Schleger, ktorý stojí na čele TJ Liptov Vavrišovo, musel začať od rovnako neslávneho konca minulej sezóny. „Po kľúčovom domácom dueli s Kokavčanmi sme museli uznať kvality súpera, ktorý sa tešil zo zaslúženého postupu. Nám ostali len oči pre plač. Hlavy sme mali dole, ale, našťastie sme ich dokázali rýchlo zdvihnúť. Ambície, dlhoročná tradícia futbalu vo Vavrišove stále velí vrátiť sa po odmlke vyššie.“
Aj túto malú hornoliptovskú obec limituje klasický problém. „Nemáme kým dopĺňať súpisku. Viacerí hráči základu často absentujú kvôli povinnostiam v práci či v škole. Preto vyvíjame úsilie, aby sme čoskoro prihlásili do súťaže dorastenecké družstvo, v ktorom by mohli postupne rásť šikovní chlapci,“ pozrel sa na vec pragmaticky 46-ročný bývalý hráč Porúbky, Jamníka a, samozrejme, Vavrišova.
Jesenný líder sa v úvodných troch kolách naštartoval pomerne suverénne, ale vzápätí šokujúco zakopol v Galovanoch. „Nechcem sa vyhovárať, ale chybou krásy tohto stretnutia bolo, že neprišli delegovaní rozhodcovia. Zakopnutia proti Lehotám mala na svedomí jalová koncovka a neúčasť niekoľkých opôr. Priznám sa, pred súťažou sme priveľmi nerátali s Dovalovom, ktoré máme tesne za chrbtom. Naopak, Hybe, ako už tradične, vzbudzovali rešpekt. V zimnej prestávke sa potrebujeme posilniť, lebo naše jasné postupové ambície zostávajú nezmenené. Načo to zbytočne zaobaľovať do diplomatických fráz. Ak chceme ísť vyššie, nehovorme, že nechceme,“ prizvukoval chlapsky na záver M. Schleger. „Dúfam, že aj po tejto sezóne bude platiť nepísané pravidlo z poslednej doby, že prví po jeseni napokon postúpili, no nespoliehame sa len na to.“
