Sté výročie narodenia maliara a reštaurátora Mikuláša Štalmacha si pripomenuli v liptovskomikuláškej galérii P. M. Bohúňa.
Na jeho počesť zaznel koncert francúzskej klaviristky. Podujatie inciovala a moderovala pracovníčka galérie Alida Hyžnaiová. Život a dielo majstra Štalmacha priblížila bývalá vedúca výstavného oddelenia galérie Anna Barancová. „Už ako chlapec sa učil od svojho otca základy reštaurovania a pozlacovania. Celý život podriadil záchrane a obnove výtvarných diel z minulých storočí. Slovenský pamiatkový ústav si v roku 1951 u neho objednal reštaurovanie interiéru gotického kostola v Smrečanoch. S bratom odkryli severnú stenu, kde objavili vzácne nástenné maľby zo 14. storočia - sv. Mikuláša, sv. Jána a jedinečnú Madonu, symbol ochrany baníkov, drevorubačov a námorníkov,“ povedala Anna Barancová. V roku 1957 pracovala s majstrom Štalmachom pri rekonštrukcii malieb v gotickom kostole v Spišskej Novej Vsi. Spýtali sme sa jej, ako si na neho spomína: „Bola som vtedy čerstvá absolventka Školy umeleckého priemyslu v Bratislave a majster Štalmach hľadal spolupracovníkov. Boli sme viacerí, asi pätnásti, aj študenti z Akadémie výtvarných umení v Prahe. Tri mesiace sme spolu reštaurovali nástenné maľby v spišskonovoveskom kostole. Bol nám všetkým ako otec, ale veľmi prísny na prácu a disciplínu. Veľa sme sa od neho naučili. Pracovali sme asi v pätnásť metrovej výške na lešení a kladivkami sme odbíjali asi päťcentimetrovú vrstvu omietky. Za deň sme odkryli štvorec 40 x 40 cm. Pod omietkou boli ukryté nástenné maľby štyroch evanjelistov. Majster Štalmach včas rôznymi technickými pomôckami zistil skladbu muriva a farieb. Zistil aj to, ktoré ornamenty boli namaľované ozajstnou býčou krvou. Býčiu krv z vína občas uvaril na lešení aj pre nás od radosti, keď sa mu podarilo niečo výnimočné urobiť alebo zohnať. Bol totiž nedostatok materiálu a pomôcok na reštaurovanie, po farby chodieval napríklad často do Nemecka. Víno voňalo v celom kostole, pridával do neho rôzne koreniny a bylinky. Bol známy tým, že fajčil hrubé cigary. Všetky sondy, prístup k prácam neúnavne dokumentoval a filmoval. Na fasáde levočskej radnice vyriešil problém snímania premalieb fresiek. Na začiatku šesťdesiatych rokov robil výskum kaštieľov a mestských stavieb v rodnom Liptovskom Mikuláši. S profesorom Alfrédom Pichlom vypracoval projekt pre architektonický výskum kaštieľa Vranovo v Palúdzke. Pri výskume sme pracovali aj s akademickým sochárom Jurajom Matákom a akademickom maliarkou Danielou Jarunkovou-Zacharovou. Stredoveké nástenné maľby v gotickom kostole v Ludrovej začal majster Štalmach reštaurovať už s narušeným zdravím. Potom tvoril už iba v svojom ateliéri pri židovskej synagóge. Často v noci odháňal vandalov, ktorý ničili jej okná, fasádu ba i kopulu. Mnoho zachránil a čo nebolo možné zachovať, ho doslova bolelo. Mikuláš Štalmach bol spoluzakladateľom Galérie P. M. Bohúňa spolu s národným umelcom Jankom Alexym, maliarom Petrom Júliusom Kernom, sochárom Alfonzom Gromom, maliarom Ferom Kráľom a Alojzom Lutonským. Bol jedným z najlepších reštaurátorov v bývalom Československu. Zomrel 8. mája 1990 a je pochovaný na Vrbickom cintoríne v rodinnej hrobke. Zaslúžil by si v Galérii P. M. Bohúňa aspoň jeden výstavný pult v expozícii umenia 20. storočia.“
Autor: AB,BCH