Vojenské tábory nútených prác – Pracovné technické prápory (VTNP-PTP) volali aj československé gulagy. Zriadili ich po komunistickom prevrate v roku 1948 a posielali do nich ľudí, ktorí nevyhovovali vtedajšiemu režimu – politicky nespoľahlivých.
Patrili k nim tí, ktorí odmietali vstúpiť do vtedajších jednotných roľníckych družstiev (JRD), chodili do kostola, mali rodinu na Západe, otca či deda kulaka, živnostníka alebo podobného „vykorisťovateľa.“ Kto nahlas povedali svoj názor, ktorý nebol totožný s názorom komunistickej strany, ocitol sa medzi nimi tiež. Stačilo, ak sa niekto komunistickému funkcionárovi jednoducho nepáčil a napísal na neho negatívny posudok. A tak do PTP rukovali právnici, politici, farári, študenti, roľníci, mlynári ale aj bývalí väzni. Vojenská základná služba mala trvať pôvodne dva roky, spravidla však trvala o pár mesiacov aj rokov dlhšie. Do PTP povolávali na cvičenia aj mužov po štyridsiatke. Pétepákom dali namiesto zbraní lopaty a krompáče. Ťažko pracovali v baniach, kameňolomoch, na stavbách. Ak došlo k smtreľnému úrazu, do formuláru napísali: Zahynul pri výkone vojenských povinností. Odpísať zo stavu stravovaných.
Na uniformách, často po nemeckých vojakoch, mali pétepáci čierne záložky. Možno preto ich volali čierni baróni. Alebo preto, že boli čierni od uhlia.
O pétepákoch natočili aj film s názvom Čierni baróni. Pétepáci proti nemu protestovali, lebo tvrdia, že ich zosmiešňuje a je nepravdivý. V PTP s nimi zaobchádzali ako s menejcennými, druhoradými ľuďmi, snažili sa ich zlomiť a prevychovať. Od sibírskych gulagov ich zachránila smrť súdruhov Stalina a Gottwalda. Už pre nich pripravovali dobytčie vagóny.
Vo vojenských táboroch nútených prác v bývalom Československu bolo v rokoch 1948 až 1954 viac ako 50 tisíc ľudí. Keď ich napokon pustili domov, ťažko si hľadali zamestnanie a boli diskriminovaní. Preto, že boli v PTP, trpeli nielen oni, ale aj ich rodiny.
Pred troma rokmi bol vydaný zákon o poskytnutí jednorazového peňažného príspevku bývalým pétepákom ako odškodné za krivdy, ktoré prežili. Väčšina sa ho však nedožila.
V súčasnosti eviduje Slovenský zväz VTNP-PTP asi dvetisíc členov a ich priemerný vek je takmer osemdesiat rokov. Maximálna výška príspevku je 60 tisíc korún a závisí od počtu mesiacov strávených v PTP. Vdovy po pétepákoch majú nárok na polovicu. O príspevok treba požiadať a pobyt v PTP dokázať. Prvého novembra tohto roku vstúpila do platnosti novela zákona.
