Rodičia detí a tínedžerov sú často fascinovaní vytrvalosťou, s ktorou ich potomkovia vydržia sedieť pri počítači.
Zákazy sú väčšinou zbytočné, pretože deti môžu surfovať v škole alebo u kamarátov, kde nie sú pod kontrolou. Aký názor majú odborníci na otázku, koľko času by malo dieťa približne tráviť za počítačom alebo na internete? „Všeobecné odporúčanie asi nejestvuje, ale 1,5 až maximálne dve hodiny denne by mali dieťaťu stačiť na vyhľadávanie informácií potrebných na školské povinnosti - domáce úlohy, seminárne práce, na e-mailovú poštu a na prípadnú zábavu,“ poradila psychologička Tatiana Rusnáková. „Nebezpečné je, keď dieťa začne čas strávený na internete postupne predlžovať, stráca pritom pojem o čase a internet sa preň stáva nevyhnutnosťou.“
Bez internetu ma nebaví žiť
Dospelí, ktorí porovnávajú svoje detstvo s detstvom svojich detí, nachádzajú obrovské generačné rozdiely. Keď kedysi rodičia zakazovali pozerať televízor, dnes je najväčším trestom odoprený prístup na internet. To, že internet zmenil život detí, je jednoznačné. Otázne však je, či k lepšiemu alebo k horšiemu. Sú vďaka nemu mladí ľudia informovanejší, vzdelanejší alebo ich „závislosť“ od internetu má za následok nedostatok pohybu a podvádzanie v škole? „Internet je mocné a užitočné médium, ktoré prináša aj deťom množstvo pozitív - hlavne rozvoj intelektuálnych záujmov. Detský softvér poskytuje skvelé možnosti učiť sa a hrať sa, rovnako však chystá aj nástrahy,“ pripomenula psychologička. „Neprimerane dlhý čas strávený na internete ide, samozrejme, na úkor školských povinností a ochudobňuje dieťa o rozvíjanie iných mimoškolských záujmov.“ Dá sa v súvislosti s internetom u detí hovoriť o závislosti? Ak áno, ako sa dá rozpoznať? „Neprimeraný postoj k používaniu internetu vedie k rozvoju závislosti od internetu ako k novodobej forme nelátkovej závislosti. Závislosť od internetu sa svojimi charakteristikami podobá patologickému hraniu,“ definovala problém T. Rusnáková. „Dieťa sa stáva závislým, ak sníva o surfovaní, predstavuje si s tým spojené rôzne situácie, pri ktorých cíti príjemné vzrušenie, čím čas na internete predlžuje. Takéto správanie sa opakuje napriek negatívnym dôsledkom v rodine. Dieťa začne klamať a podvádzať, stáva sa nepokojným a podráždeným, keď nemôže surfovať, často má stavy depresie.“
Aby internet slúžil
Riešením tohto problému je viac ako iba zákaz surfovania. Ten musí byť doplnený o iné opatrenia, ktoré pomôžu, aby internet slúžil dieťaťu a nie ono jemu. „Najlepšou prevenciou je zaujímať sa o dieťa a viesť ho k rozvíjaniu jeho záujmov a zmysluplných voľnočasových aktivít. Vďaka nim dieťa môže napredovať z fyzickej, intelektuálnej, umeleckej stránky. Okrem iného dieťa nadobúda radosť a pocit, že je šikovné, užitočné, čím sa upevňuje jeho sebadôvera, sebahodnota a pocit spolupatričnosti. To je prevencia závislosti a zároveň dôležitá devíza pre jeho súčasný a budúci život.“
Chodia si naň po informácie
MY sme sa opýtali dospelých v Liptovskom Hrádku, ako im slúži internet alebo či oni „slúžia" internetu. Ich odpovede:
Martina, 31 rokov: „Pri počítači presedím celú pracovnú dobu, na internete hľadám inšpiráciu pre svoju prácu."
Jana, 27 rokov: „Pri internete som denne štyri až päť hodín, lebo hľadám informácie pre svoju prácu. Chvalabohu, doma internet nemáme."
Eva, 45 rokov: „Nemám naň veľa času, ale pozriem, keď potrebujem, cestovný poriadok, zaujímajú ma stránky o cvičení a zdravej výžive. Nesurfujem po internete, cielene si vyberám stránky."
Eva, 54 rokov: „Väčšinou mejlujem alebo hľadám informácie o zariadení bytu. Ak mám zdravotný problém, nájdem si informácie aj o ňom. Nie som závislák na internete, ale občas klikám cez rôzne stránky a odkazy na nich aj niekoľko hodín."
Iveta, 56 rokov: „Cez internet vybavujem objednávky, mejlujem, hľadám zaujímavé informácie, čítam správy, v škole s deťmi využívame výučbové programy alebo učím žiakov vyhľadávať potrebné informácie pre bežný život."
