V KAŽDOM ŠTVRTOM DOME v Závažnej Porube chovajú psa, celkom ich je v obci 125. Najrozšírenejšie sú tam krížence určené na stráženie, potom pracovné psy, spoločenské plemená a nemalú skupinu predstavujú lovecké psy. Týmto sa profesionálne venujú členovia Poľovníckeho združenia Poludnica. K skúseným a zanieteným kynológom patrí aj Rudo Kuzma.
Človek má byť vodcom
„Psíčkom sa venujem viac ako dvadsaťpäť rokov. Vychoval a vycvičil som dvoch farbiarov. Obstáli nielen na skúškach, ale aj pri love. Úspešné počínanie psíka si však vyžaduje veľa trpezlivosti a hlavne času,“ prezradil nám Rudo Kuzma. Pýtame sa, prečo si zvolil práve slovenského kopova? „Je to univerzálny pes, vhodný aj do nedostupných vysokohorských terénov. Je to nielen dobrý durič, farbiar, ale i strážny pes. Dohľadáva postrelenú zver, pri hľadaní nevyužíva len stopu, ale aj vietor. Aj po starých, vychladnutých stopách nájde zaľahnuté diviaky. Vyniká smelosťou, vytrvalosťou, oddanosťou pánovi. Dokáže byť veľmi priateľský a prítulný k celej rodine poľovníka. Ako dobrý strážca štekotom ohlási každú návštevu,“ popisuje charakterové, úžitkové i spoločenské vlastnosti. Prízvukuje však, že výcvik si vyžaduje pevnú ruku a hlavne trpezlivosť: „Pán musí byť pre psa vodcom. Inak to nejde!“
Tresty nie sú vhodné
Dôležitý je rodokmeň a schopnosti zdedené po predkoch. Šteniatka dostanú rodné číslo, ktoré im vytetujú na ucho. Evidované sú v Slovenskej plemennej knihe psov. V piatom týždni ich treba dať zaočkovať proti psinke a parazitom. Po ôsmich týždňoch ich možno odstaviť od matky a môžu putovať k novému majiteľovi.
„Psíka treba vychovávať od útleho veku. Hrať sa s ním, skúmať jeho povahu. Hovoriť síce nevie, ale kto rozumie psej duši, dobre vie, čo chce povedať. Je to komunikácia bez slov, ale účinná. Nevhodné je používať násilie a neprimerané tresty. Výchova psa musí byť láskyplná, dôsledná a spravodlivá. Od pol roka začne chodiť na prechádzky. Učí sa poznávať okolie, ľudí, horu, zver, veď je to poľovnícky pes. Náročnejší výcvik začína od jedného roka. Najskôr vodenie na remeni, odloženie (aby sa naučil zostať na mieste bez štekania a počkať na pána). V pätnástich mesiacoch sa cvičí stopa. Robí sa to tak, že sa ratičkami z diviaka natiahne stopa. Po pol hodine, keď stopa vychladne začne práca so psom. Psa treba správne motivovať a nájsť najvhodnejší spôsob, ako mu uľahčiť výcvik, aby pochopil, čo sa od neho žiada. Opakuje sa to dovtedy, kým to nepochopí. Postupne sa predlžuje čas zachladnutia stopy. Ak sa výcvik nedarí, treba dať psovi prestávku a nehľadať chybu v psovi, ale v sebe. Psovi netreba nič vnucovať, aby sa mu výcvik nesprotivil. Treba ho doviesť aj k postrieľanej zveri, aby si na situáciu zvykol. Ak sa cvičí na farebnú stopu, teda krv postrelenej zveriny, treba ho naučiť, ako dá pánovi vedieť, kde sa nachádza. Dôležité je aj správanie po výstrele. Pes musí zostať pokojný, až na povel pána má vykročiť po stope. Niekedy aj po dvanástich hodinách. Výcvik loveckého psa sa končí približne v dvoch rokoch. Na skúškach by mal pred rozhodcami ukázať, čo sa naučil. Skúšky sa konajú ako na normálnej poľovačke. Dôležitá je aj poslušnosť a ovládateľnosť.“
Pes sa vie odmeniť
Chvíľu sa venujeme aj otázke výživy takéhoto psa. Zisťujeme, že strava šteniatka je celkom odlišná, ako pri dospelom psovi. Šteňa potrebuje veľa mlieka, tvarohu, zeleniny, vareného mäsa a granule pre šteňatá bohaté na vitamíny. V roku sa pridáva väčší podiel mäsa, aby bol silný a podával výkony. Kvalita potravy a množstvo pohybu ovplyvňujú jeho kondíciu a zdravie. „Dobre vycvičený pes je oddaný pomocník pri love, vynikajúci ochranca a príjemný spoločník. Za všetku starostlivosť sa dokáže hojne odmeniť, čo predstavuje to najkrajšie poďakovanie svojmu pánovi,“ priklincoval v závere nášho rozhovoru znalec psieho národa, chrániteľ lesa a poľovník R. Kuzma.
