DOKONČENIE Z MINULÉHO ČÍSLA
Na základe rozsiahleho prieskumu Martina Schurmanna z Fínska britský denník The Sun uviedol, že ak niekto v spoločnosti zíva, existuje až 60-percentná šanca, že ho napodobní aj niekto ďalší. Tieto výsledky boli zaznamenané na základe testu skupiny dobrovoľníkov, ktorým ukazovali fotky zívajúcich hviezd a súčasne boli respondentom skenované ich mozgy. Výsledky testov ukázali, že zívanie je doslova „synchronizovanou skupinovou činnosťou“ – ide o tzv. stádový inštinkt, rovnaký ako ten, ktorý prejavujú zvery unikajúce spoločne v čriede pred nebezpečenstvom.
Odborníci boli dlho presvedčení o tom, že „skupinové“ zívania je len prejavom napodobňovanie. Zistili však, že oblasti mozgu, ktoré sa aktivizujú pri mimike, zostávajú pri zívaní neaktívne. Dokázalo sa tiež, že mnoho ľudí ani nemusí priamo vidieť zívajúceho človeka. Stačí, ak si prečíta slovo zívať a začnú zívať. Takáto synchronizácia je nevyhnutná pre prežitie druhu a funguje bez toho, že by ju bolo potrebné chápať.
Prečo je zívanie nákazlivé? Vedci zistili, že tento fenomén sa vyskytuje okrem ľudí ešte aj u šimpanzov. Nikto však nedokáže podať úplne presvedčivé vysvetlenie na otázku - prečo je to tak? V snahe nájsť riešenie bol realizovaný špecifický výskum ľudského mozgu. Jeho výsledky priniesli aspoň náznaky odpovedí. V prvom rade sa potvrdil už známy fakt, že človek zíva bez toho, aby si to uvedomoval. Nech už vnem zasiahne mozog kdekoľvek, obchádza proces vedomého analyzovania a napodobňovania správania iných ľudí.
Táto sústava v mozgu sa volá Systém zrkadliacich neurónov, pretože obsahuje špeciálny typ mozgových buniek (neurónov), ktoré sú aktívne v prípade, keď človek vykonáva nejakú činnosť, ale aj vtedy, keď človek vníma, že rovnakú vec robí niekto iný. Zrkadliace neuróny sú aktívne v prípade, že človek vedome napodobňuje činnosť niekoho iného. Ide o proces spojený s učením sa.
V novej štúdii však vedci zistili, že s nevedomým zívaním tieto neutróny nemajú nič spoločné. Ak videnie zívajúceho človeka neaktivuje tento systém, čo sa potom deje v našom mozgu? Zdá sa, že videnie aktivuje len jednu časť mozgu. Táto aktivácia však nemá žiaden súvis s túžbou zívnuť si, preto je irelevantná z pohľadu chytľavosti. Významnejšou sa ukazuje deaktivácia inej časti neurónov v ľavej hemisfére mozgu, ktorá je tým väčšia, čím bola silnejšia vôľa sledovanej osoby zívnuť si.
Jedna vec sa teda zdá byť zjavná – zívanie nesúvisí s nervovým mechanizmom pochopenia činnosti iných ľudí. Vedci teda predstavili inú hypotézu chytľavosti zívania. Tvrdia, že zívanie mohlo pred rokmi ľuďom pomáhať navzájom komunikovať a vyjadrovať ich úroveň ostražitosti, vďaka čomu mohli zosúladiť čas spoločného spánku. Zívanie môže byť teda časťou skupiny nevedomých činností, ktoré slúžia na zosúladenie správania sa skupiny.
V tejto súvislosti jedno zistenie - zívanie je nákazlivé, ale neplatí to pre autistické deti. Výskum týmto vlastne odhalil nový rozmer autizmu – prináša so sebou určitý deficit v sociálnej komunikácii. Štúdia totiž potvrdila, že nákazlivosť zívania riadi tá istá časť mozgu, ktorá ovplyvňuje aj empatiu. A keďže autisti nie sú náchylní na chytľavé zívanie, sú zrejme neempatickí, sú to osoby, ktoré sa nevedia vcítiť do problémov niekoho iného.
