„Nebol to príliš pekný zápas, veľa však prezradil o našom tíme,“ skonštatovala po pohárovom dueli so švajčiarskym Neuchatelom americkí rozohrávačky v drese MBK Ružomberok L. Wilsonová a hneď aj podala vysvetlenie: „V závere sme boli my „dole“.
Súper mal navrch, keď naše družstvo ťahalo za kratší koniec povrazu. Boli to chvíle, ktoré mohli byť rozhodujúce. My sme sa ale nevzdali a bojovali až do konca. Hovorí to o charaktere nášho družstva a jeho nepoddajnosti.“ Dvadsaťšesťročná dirigentka ružomberského celku od začiatku išla na plný plyn. Na palubovke drela, bola ozajstným motorom svojho družstva. Hecovala i spoluhráčky, ale so streleckou muškou bola dlho neuveriteľne pohádaná. Pálila vkuse z rôznych vzdialeností, ale svoje prvé body si do štatistiky pripísala až v 25. min, keď úspešne zvládla dve šestky. „Už dosť dlho sa venujem basketbalu, a tak to nebolo prvý raz, čo mi streľba nešla. Človek sa však na ihrisku nemôže znepokojovať s tým, čo mu nevyjde. Ja sa vždy snažím sústrediť na novú útočnú akciu, na ďalšiu streleckú výzvu.“ V okamihoch, keď sa napätie v Koniarni dalo krájať, bola to práve Lindsey, ktorá „zničila“ veľmi kvalitného súpera. V poslednej minúte Wilsonovej najprv padla parádna trojku a vzápätí sa nemýlila ani pri dvoch trestných hodoch. „Pri našej útočnej som sa zrazu ocitla voľná,“ vrátila sa sympatická Američanka k svojmu desiatemu a zároveň prvému pokusu spoza trojbodového oblúka, ktorý prešiel bezodným košom. „Takže som si povedala, musím vystreliť. Netajím sa, som typ hráčky, ktorú láka zobrať zodpovednosť na seba. Vyplýva to z môjho naturelu. Veľmi rada vyhrávam, prehry vopred si nikdy ani nepripúšťam.“ Tréner S. Onuška má z Wilsonovej veľmi dobré pocity. Ide totiž nielen o výbornú basketbalistku, ale pre kolektív „vzácnu babu“ a inteligentnú dievčinu. A ona sama zatiaľ na svoje angažmán pod Čebraťom nedá dopustiť: „Prišla som do kolektívu, v ktorom sa cítim výborne a najdôležitejšie je, že sa nám darí. Pre mňa, v takomto skvelom prostredí, je šport predovšetkým veľkou zábavou. Je veľmi príjemné cítiť, že mesto s basketbalom skutočne žije.“ Včera Slovensko opúšťali Wilsonovej rodičia. Zavŕšil sa im trojtýždňový pobyt, keď si zo „štátov“ prišli pozrieť svoju ratolesť. Sympatický americký pár sa s Liptovom lúčil s mimoriadne príjemnými pocitmi. „Veľmi sa im tu páčilo,“ prezradila Lindsey. „Doslova, vychutnávali si svoj prvý pobyt na Slovensku. Okrem toho, že nechýbali na žiadnom zápase, veľa cestovali a snažili sa maximálne spoznávať tento kút Európy. Môžem prezradiť, veľmi veľa toho stihli.“
