ĽUDIA NA ULICI vyvaľujú na ňu oči, obzerajú sa za ňou a niektorí aj krútia hlavou. Luciine červené vlasy, piercing a tetovanie niektorých zaujme, iných prekvapí, ale nájdu sa aj takí, ktorí sú z ozdôb na jej tele zhrození a svoju nevôľu jej dajú najavo aj nevyberanými nadávkami.
Lucia Bírešová už na takéto prejavy neraguje a v žiadnom prípade by si piercing kvôli nim dole nedala. Na tele má šesťdesiat vpichov s kovovými ozdobami, no okrem nich nosí aj kovové retiazky a náramky, ktoré spolu vážia najmenej kilo. Viaceré časti tela má potetované. Jej imidž momentálne podčiarkujú sýto červené vlasy. Hoci Lucia Bírešová časť svojej okrasy skrýva pod šatami, na ulici aj tak vzbudzuje prinajmenšom záujem okoloidúcich. „Niektorí mi dokážu naozaj aj škaredo vynadať. A to len preto, čo mám na sebe,“ hovorí Lucia. Nesťažuje sa však. Väčšinou už na takéto prejavy ľudí nereaguje. Keď je s ňou mama alebo sestra, tie sa jej vraj vedia zastať.
S piercingom začínala v dvanástich
Ako takmer každé dievča mala Lucia do dvanástich rokov len dve dierky v ušiach, ktoré jej urobili ešte v pôrodnici. Potom začala s prvými experimentami. „Doma v kúpeľni som si začala robiť ďalšie dierky do uší. Všade bolo plno krvi. Nástroje, ktoré som používala, neboli sterilné, takže som mala aj problémy,“ spomína Lucia na svoje začiatky s piercingom.
V pätnástich sa pustila do tváre. Najskôr to bol nos, potom niekoľkokrát obočie, brada, pupok.... Dnes má piercing aj na jazyku, bradavkách a tiež na najintímnejšom mieste. Na strednej škole už Lucia prepichovala aj svojich kamarátov a ich kamarátov. V pätnástich si dala spraviť svoje prvé tetovanie. Asi sedemcentimetrový ornament si vybrala z časopisu pre puberťákov. Robil jej ho kamarát v byte s klasickým perom, ihlou, motorčekom z autíčka a atramentom. Vtedy ju vraj nezaujímalo a ani si neuvedomovala, čo jej hrozí. „K tetovaniu som sa dostala vďaka svojim starším sestrám. Obe boli potetované. Páčilo sa mi to a závidela som im. Na svoje prvé tetovanie som bola nesmierne hrdá. Nosila som ho do dvadsiatky, potom som si ho dala prekryť, ale nejako to nevyšlo. Tak som si ho dala aspoň trochu vylepšiť,“ dodáva Lucia. Časom jej pribudla na nohe gejša, na brušku kvety, čínske znaky na predlaktí, drak na krku a najnovšie sa jej na polovici chrbta vyníma čínsky bojovník.
„Všetky moje tetovania sú čierne. Čo by som ešte maximálne zniesla, je biela a červená. Netvrdím, že sa mi nepáči farebné tetovanie, len jednoducho ho nechcem na svojom tele,“ hovorí.
Rodičia sa už zmierili s tým, ako ich dcéra vyzerá
Hoci sú Luciini rodičia zmierení s tým, ako ich dcéra vyzerá, nebolo tomu vždy tak. Najmä jej otec bol zásadne proti tomu, aby nosila piercing na tvári do školy. „Keď som išla domov, piercing som si vybrala, keď som išla von, znovu som si ho založila,“ spomína a na otázku, ako reagovali na jej ozdoby pedagógovia v škole, dodáva: „Mala som normálnych učiteľov, nerobili mi problémy, až na jednu učiteľku, ktorá mi povedala, že som masochista. To ale nie som. Keby ma niečo bolelo, tak to predsa nenosím.“
Niekedy sa maľovala, dnes má piercing
Lucia si piercing vraj nikdy nevyberá. Neprekáža jej ani pri umývaní, ani pri jedení či bozkávaní. Jedine keď ide k zubárke, musí dať von piercing z jazyka. „Niekedy, keď idem byť chorá, niektorý z piercingov cítim. Inak, keď sa človek o to stará, nič mu nehrozí,“ vysvetľuje a jedným dychom dodáva: „Keď nemám tieto ozdoby, to už nie som ja. Sú ako moje deti.“ A nebudú jej vadiť vo vyššom veku? „No, čo už teraz, už mi to môže byť jedno, keď mám polku tela zapratanú. Keby som si piercing vybrala, dierky sa zarastú ale zostanú po nich jazvičky.“ Lucia tiež tvrdí, že ju v žiadnom prípade neovplyvnila pri zdobení tela móda, či fakt, že podobné ozdoby majú aj iní. „Vychádza to z môjho vnútra. Kedysi som sa maľovala, dnes mám piercing.“
Piercing ju aj obmedzuje
To, čo vyskúšala na sebe, teraz robím iným. Hoci vyštudovala strednú školu zameranú na cestovný ruch, uvedomuje si, že v tejto oblasti pracovať nemôže a nechce. Aj preto si zriadila vlastné tetovacie a piercingové štúdio. „K cestovnému ruchu sa vrátiť nemôžem, veď by ma do žiadnej cestovky nezobrali, iba ak by som mala ísť robiť delegátku k nejakému africkému kmeňu. Viac-menej ma piercing a tetovanie trochu obmedzuje pri výbere povolania. Nezobrali by ma robiť napríklad ani do potravín. A koniec - koncov už ani nechcem. Štúdio je môj život. Je to moja cesta.“ Lucia sa v práci presvedčila, že nielen mladí ľudia sa túžia odlišovať. Jej najstaršou zákazníčkou vraj bola žena, ktorá mala okolo päťdesiatky. Okrem toho, že ju ozdoby obmedzujú pri výbere povolania, má problémy aj pri cestách za hranice. „Na letisku je so mnou zábava. Odušu pípam,“ smeje sa.
Ešte chce ku svojim ozdobám niečo pridať
Hoci si v poslednej dobe niektoré ozdoby zložila, tvrdí, že ich množstvo ešte nie je konečné. Najbližšie si ich chce dať aj na líca a vrchný okraj ušníc. Rovnako plánuje dokončiť tetovanie na chrbte a ramene, ktoré chce potiahnuť až po zápästie. Pokračovať chce aj v rozťahovaní dierok v ušných lalokoch. Dnes majú priemer dva centimetre a Lucia chce ešte pridať dva tri milimetre.
Autor: J. SCHVARZBACHEROVÁ