Deň otvorených dverí sa niesol v sou drevárskom v znamení mikuláša
Drevenú sochu prezliekli za Mikuláša, aj čiapku mala na hlave. Okolo sochy naštylizovali vianočnú atmosféru a hoci čertov v škole nebolo vidno, niektorí mali od nich pomaľované tváre načierno. Dokonca aj riaditeľ školy.
Kde sa zmikuláštelo? V Strednom odbornom učilišti drevárskom v Liptovskom Hrádku na Dni otvorených dverí 6. decembra. Návštevníkov vítal nielen Mikuláš, ale tradične i žiaci školy v úlohe sprievodcov. „Deň otvorených dverí sme pripravili pre žiakov základných škôl a ich rodičov, aby sa oboznámili s výchovno-vzdelávacím procesom a s obsahom štúdia,“ informoval riaditeľ školy Marián Pozor. „Tohto roku sme návštevníkom dali možnosť niektoré činnosti vyskúšať tak, aby si cez vlastný zážitok čo najviac zapamätali. Mohli nielen nazrieť do učební, ale aj zasúťažiť si, či robiť akoby talentovú skúšku – kresliť podľa predlohy.“ Chlapci, ktorí nás sprevádzali po škole, prezradili, že záujemcovia si kreslili vlastnú ruku. Na záver prehliadky čakal návštevníkov test. Vedomostný aj zameraný na zručnosť. Vraj so všelijakými výsledkami, zasmiali sa chlapci, ktorí boli pri testoch. Pritom úlohy sa zdali ľahké: zostaviť príklady z drevených kociek či podľa predlohy urobiť z drevných častí akúsi cestičku.
Skypovanie cez tri krajiny
Čo sa za posledný rok zmenilo v škole? „Výrazne sme sa zmodernizovali. Vybudovali sme tri nové učebné priestory,“ zareagoval riaditeľ SOUD. „Podarilo sa nám zapojiť do medzinárodného projektu. V rámci neho budeme spolupracovať s podobnými školami v Berlíne a v Budapešti. Vybudovali sme virtuálnu učebňu, lebo projekt spočíva v komunikácii cez internet. Veľmi sa naň tešíme.“ V riaditeľni SOUD na poličke svietia dva veľké poháre. Strieborný a zlatý. Čerstvo voňali. To žiaci na jar úspešne prezentovali školu na výstave s názvom Mladý tvorca v Nitre. Získali prvú cenu v drevospracujúcom priemysle a cenu Ministerstva hospodárstva v rámci celej výstavy. „K mínusom patrí to,“ zosmutnel riaditeľ školy Marián Pozor, „že sa nám vlani nepodarilo otvoriť učebný odbor stolár. Prihlásilo sa naň málo žiakov. Je to veľká škoda. Začína sa totiž prejavovať nedostatok pracovných síl nielen v automobilovom priemysle a elektrotechnike, ale aj v drevárstve.“
Dva rozdielne dôvody
Z vizitiek našich sprievodcov sme vyčítali: Michal Ferianček, 4. C umelecko-remeselné spracovanie dreva a Ferdinad Chomo, 4. C operátor drevárskej a nábytkárskej výroby. Obaja sú z Liptovského Mikuláša. Prečo prišli práve do Stredného odborného učilišťa drevárskeho v Liptovskom Hrádku? Michal: „Odmalička som sa zaujímal o prácu s drevom. Starý otec vo Vavrišove mal dielňu. Vždy cez prázdniny som do nej zaliezol a vychádzal som iba večer. Celý deň v dielni! No ťahalo ma do nej a z dreva som dokázal čokoľvek vyrobiť.“
Ferdinand: „V deviatke som nebol rozhodnutý, kam ísť na strednú. Táto škola bola pre mňa ideálnym riešením. Navyše, nezdalo sa, že bude náročná. Rozhodol som sa pre operátora, lebo sa mi zdá, že toto povolanie mi dáva viac možností. Môžem pracovať s drevom i so strojmi. Neľutujem, že som sa pred štyrmi rokmi takto rozhodol. V prvom ročníku som mal elektrotechniku, počítače využívame stále. Napríklad na kreslenie. Učili sme sa kresliť aj klasicky na papier, ale využívame počítač na kreslenie. Samozrejme, okrem umelcov, tí budú kresliť klasicky vždy. Počítač nám uľahčuje prácu, pretože výrobok si nakreslíme v tri D a nemusíme ho rozkresľovať.“
Nie naspamäť, rozmýšľať
„Na hodinách Marianny Sabakovej, vyučujúcej v SOUD, si žiaci rozvíjajú výtvarný talent,“ zaznel úprimný Michalov hlas. Umenie je jeho srdcovkou. „Stačí, ak budúci žiaci budú mať štipku talentu, v škole sa určite rozvinie.“ Aj Ferdinand má svoje srdcovky. Navyše, chlapec bol v skupine, ktorá pripravovala medzinárodný projekt Comenius o komunikácii cez skype. „Škola nadviaže medzinárodnú spoluprácu. Škoda, že nás realizácia projektu minula. Ja by som sa tiež rád išiel pozrieť do zahraničia. Plody našej práce zožnú mladší spolužiaci.“
Chlapci pochválili aj novovybudovanú posilňovňu. Vraj ešte nie je kompletne zariadená, ale u žiakov je o ňu záujem. „Mnohým sa napríklad na telesnej výchove nechce behať za loptou. Idú si radšej zacvičiť v posilňovni.“ Michal rýchlo dodal: „Telocvik nás učí náš triedny Vlastimil Martan a je najlepším profesorom v škole.“
„Mne sa zas páči, že vyučujúci Jozef Cerovský chce, aby sme si vzorce na výpočty odvodzovali, aby sme na ne vedeli prísť, aj keď ich nevieme naspamäť. Učí nás myslieť,“ vyzdvihol ďalšieho vyučujúceho Ferdinand. „Každý z učiteľov je svojím spôsobom osobnosť,“ pridal Michal. „Veľakrát sa s nami bavia ako s kamarátmi. Niektorí vyučujúci majú väčší, niektorí menší rešpekt, ale vychádzame so všetkými dobre.“ Veľkú výhodu oproti iným školám vidia chlapci aj v tom, že starší žiaci sa k mladším správajú priateľsky, v pohode spolu idú na výlety, v škole vraj nie je šikanovanie. Dievčat je však v škole pomenej. Asi sedem – zamysleli sa chlapci - a sú v rôznych odboroch – operátorky i umelkyne, ako ich nazvali chlapci. „Sme dobrý kolektív, v triedach je menej žiakov, učitelia sa nám viac venujú,“ uzavrel Ferdinand.
Vedia si vybrať
Pracovné možnosti chlapcov po skončení školy? Hneď, keď končia školu, zvyčajne dostávajú maturanti ponuku od istého drevárskeho podniku. Ferdinand však má aj vlastné pracovné skúsenosti: „Ja som už cez prázdniny pracoval vo svojom odbore – staval som zrubové domy. Vzali ma do partie, lebo viem robiť s drevom aj so strojmi. Tieto zručnosti sú pre mňa obrovskou výhodou. Myslím, že viac-menej prácu už mám, aj keby ma nevzali na vysokú školu,“ zauvažoval Ferdinand. Michal má iné plány. To, čo sa v škole naučil, chce využívať ako svoju záľubu vo voľnom čase. „Ako hobby. Ja si totiž predstavujem svoje uplatnenie úplne iným smerom. Chcem byť profesionálnym vojakom. Práca s drevom však bude mať u mňa miesto vždy.“
