Takmer celú vyhradenú hodinu bol minulý štvrtok v ružomberskej cukrárni v plnej podpisovej permanencii futbalista Marek Sapara.
Kapitán kolektívu, ktorý v sezóne 2005/2006 dobyl pre Ružomberok historické double, v súčasnosti hráč viacnásobného nórskeho šampióna Rosenborgu Trondheim. Po vydarenej autogramiáde, ktorá bola predovšetkým veľkým magnetom pre mládež, sme 25–ročného skvelého stredopoliara požiadali o rozhovor.
Marek, ako k tomu došlo, že dnes si vás môžu po dlhšom čase užiť Ružomberčania?
- Keď som asi pred mesiacom zavítal na ružomberský štadión pozrieť sa na chalanov, spýtal sa ma pán Steinbroch, či by nebolo možné zorganizovať podpisovú akciu. Prečo nie, odvetil som. Dva a pol roka som tu hral, dodnes mám len tie najkrajšie spomienky. Takže sme sa veľmi rýchlo dohodli. Po utorňajšom zápase Ligy majstrov v Schalke som sadol do auta spolu so Števom Zošákom, ktorý ma bol v Nemecku pozrieť a vyrazili sme na Slovensko. Prvou zastávkou bol, samozrejme, náš Ružomberok.
Dokedy v metropole dolného Liptova pobudnete?
- S prestávkami do 2. januára. Na ďalší deň sa už musím hlásiť v Tronheime. Najprv celý tím čakajú testy, 5. januára odchádzame na Kanárske ostrovy na sústredenie.
Marek, môžeme konštatovať, že ste už viac – menej Ružomberčan?
- Tak by som to nepovedal. V Košiciach som sa narodil a vyrastal. Toto mesto mám veľmi rád. Milujem však aj Ružomberok. Tu som si totiž našiel priateľku Luciu, s ktorou sa v lete plánujeme zobrať. Navyše, v Liptove mám veľa kamarátov. V súčasnosti je môj vzťah ku Košiciam a Ružomberku asi na rovnakej úrovni.
Skúsme sa teraz pozrieť na vašu futbalovú jeseň. Aká bola na klubovej úrovni?
- V lige nám to veľmi nešlo, hlavne v zápasoch vonku. Avšak celkovo bola krásna. Hrali sme Ligu majstrov a celkom sa nám darilo. Z veľmi ťažkej skupiny, v ktorej sme sa stretli s Chelsea, Schalke 04 a Valenciou, sme takmer postúpili ďalej. Len o bod sme skončili na treťom mieste.
A čo reprezentácia?
- To sa hodnotí už trošku ťažšie. Slovensko zase nepostúpilo na vrcholné podujatie a jesenné reprezentačné vystúpenia neboli veľmi vydarené. Zhuba pred rokom sa začal budovať nový tím. Verím, že budeme spoločne kráčať správnym smerom.
Váš pohľad na súčasný ružomberský futbal?
- Pozorne sledujem „naše“ výsledky. Viem, že po jeseni je mužstvo šieste. Za posledné obdobie veľa hráčov z kádra odišlo. Vždy to určitý čas trvá, pokým sa zabudujú noví. Ružomberský klub je známy svojou kvalitnou prácou s mládežou. Aj v minulosti sa do áčka dostali viacerí talentovaní mladíci z vlastnej liahne.
S ktorými bývalými spoluhráčmi ste najčastejšie v kontakte?
- Jednoznačne so Števom Zošákom. On je môj najlepší kamarát. Potom je to Miro Božok a Martin Laurinc. To sú chalani, s ktorými sa stretávam a veľmi dobre si s nimi rozumiem.
Ako sa pozeráte na svoj prestup do Rosenborgu Trondheim?
- Bol to zatiaľ môj najlepší krok vo futbalovej kariére. Lepšie som to v danej situácii ani nemohol urobiť. Za veľmi vydarený krok považujem aj svoj odchod z Košíc do Ružomberka. Dva razy som sa vlastne ideálne rozhodol.
