V bývalom františkánskom kláštore v Okoličnom vznikajú zaujímavé sviečky aj ikony.
Sestra Monika v bielom habite zobrala do ruky teplovzdušnú pištoľ. Nahriala ním voskový plát, ovinula ho okolo sviečky a vtláčala do neho rôzne semienka, proso a korenie. Sviečku ozdobila aj hviezdičkou, ktorú vystrihla z pomarančovej kôry. „Keď sviečky takto vyzdobíme, pekne voňajú,“ povedala. Voňala celá dielňa v bývalom františkánskom kláštore v Okoličnom, v ktorom sídli už desať rokov Komunita blahoslavenstiev. Keď do neho prišli, budova bola veľmi poškodená a zničená. Bolo treba vymeniť všetky dvere a okná, urobiť úplne novú elektroinštaláciu, kanalizáciu, vodovodné potrubia, kúrenie. Dnes je kláštor Panny Márie Kráľovnej Anjelov útulným miestom, kde členovia komunity žijú, pracujú a pomáhajú tým, ktorí o ich pomoc požiadajú. Jednou z činností, ktorej sa venujú, je aj zdobenie sviečok. Kedysi dávno ich vraj v kláštore vyrábali františkánski mnísi. Oni ich však nevyrábajú, iba zdobia.
„Sviečky rôznych tvarov, veľkostí a farieb kupujeme v obchode a zdobíme ich väčšinou prírodnými materiálmi. Nerobíme to pre zisk. Je to súčasť našej obživy, života, nášho apoštolátu. Robíme aj iné veci a rôzne služby,“ povedala sestra Monika. Sviečky zdobila aj Majka a Alenka v civile. Na niektorých boli kostolíky so zasneženými strechami, na iných kvety, biblické motívy či pestrofarebné abstraktné vzory. „Využívame svoju fantáziu, navzájom sa inšpirujeme. Techniku stále vylepšujeme, ale neprezradíme. Je to naše výrobné tajomstvo,“ s úsmevom poznamenala Majka a „zlatou“ niťou robila do sviečky kľukaté čiary. Zakomponovávala do nich aj citáty z Biblie, ktoré predtým krasopisne napísala na papierik. Každá sviečka tak bola nielen originálnym umeleckým dielom, ale niesla v sebe aj určité posolstvo. Sviečky zdobia väčšinou na objednávku, ale dajú sa kúpiť aj v niektorých špecializovaných predajniach.
Okrem žien bol v dielni aj jeden muž. Volali ho Bazil a pracoval s drevom. V dielni totiž robia aj ikony. Keď sme sa spýtali, kto ich maľuje, sestra Monika nám vysvetlila, že ikony sa nekreslia, ale píšu a že ikona nie je obraz, ale modlitba človeka, ktorý ju tvorí. V kláštore však ikony nepíšu. Kupujú drevo, narežú ho na potrebné rozmery, vyhladia všetky nerovnosti, a potom naň lepia reprodukcie ikon. Mnohé pochádzajú z Francúzska. Niektoré sú starodávne, iné modernejšie. Zaujala nás nevšedná modrá madona s bielou holubicou Pneumatofora a veľa iných vecí. Ale o nich nabudúce.
Autor: BEA