Chcel zavraždiť matku, ale stal sa sám sebe vrahom
2. jan 2008 o 0:00 JÁN SZABO
Vyšetrovateľ policajného zboru má hlavu v smútku a pod vianočným stromčekom by chcel nájsť farbu na vlasy. Veď z prípadu, ktorý musí v krátkom čase uzavrieť, mu asi všetky ošedivejú skôr ako zostarne. A na začiatku vyšetrovania to vyzeralo tak jednoducho – samovražda bez akýchkoľvek pochybností. Veď na stole mal rozlúčkový list samovraha, ktorý sa dobrovoľne rozhodol opustiť tento svet. RUŽOMBEROK. Ešte niekedy v októbri spáchal (údajne) samovraždu len 24-ročný Ivan H. skokom z najvyššieho vežiaka na sídlisku Klačno v Ružomberku. Aj z dôvodu existencie listu na rozlúčku privolaný lekár na mieste činu skonštatoval, že k poľutovania hodnému skutku došlo bez zavinenia cudzej osoby. Aké však bolo prekvapenie všetkých zainteresovaných, keď patológ z Martina telefonicky oznámil, že muž vo chvíli dopadu na zem bol už mŕtvy. V jeho mozgu totiž našiel guľku vystrelenú z poľovníckej pušky. Navyše skonštatoval, keďže telo bolo „zabrzdené“ veľkou rybárskou sieťou sušiacou sa na 2. poschodí, k úmrtiu muža v prípade, ak by nebol zastrelený, by v žiadnom prípade nedošlo. Muž síce po zabrzdení sieťou nakoniec dopadol na asfaltový chodník, ale zranenia takto vzniknuté by neohrozili jeho život. Pri tomto páde došlo len k zlomeniu pravej nohy a troch rebier, ako aj prasknutiu kľúčnej kosti. Nájdených bolo len niekoľko odrenín na tele. Na základe týchto faktov musel vyšetrovateľ konštatovať, že aj keď Ivan H. skokom zo strechy padal k istej dobrovoľnej smrti, bola to vlastne vražda. A tú spáchal Igor H., ktorý sa v čase jeho skoku vadil so svojou manželkou. Vyhrážal sa jej zabitím poľovníckou puškou, ktorú držal v ruke. Počas hádky stlačil spúšť, no ženu netrafil. Guľka preletela okenným sklom... a nešťastnou náhodou trafila presne v tom momente padajúceho samovraha. Vyšetrovaním sa následne zistilo, že manželský pár sa takto dramaticky hádal často. Najprv vznikla zvada, potom sa muž rozčúlil, zvesil zo steny pušku a vyhrážal sa žene... Puška však nikdy nebola nabitá, lebo muž ženu v skutočnosti nikdy nechcel zabiť. Zbraň v jeho rukách bol len taký hlúpy zlozvyk, ktorým ventiloval svoju cholerickú povahu vybuchnúť zlosťou pri akejkoľvek roztržke. Pri hľadaní odpovedí na ďalšie otázky vyšlo najavo, že pušku niekoľko týždňov pred týmto nešťastným incidentom nabil syn spomínaných manželov. Pred svojimi kumpánmi v krčme sa s tým dokonca chválil. Poznal hlúpy zvyk svojho otca šibrinkovať pri hádke s puškou a chcel, aby zastrelil jeho matku, ktorá mu odmietala dávať peniaze na pravidelnú dávku drog a alkoholu. Bol presvedčený o tom, že s otcom, dlhoročným alkoholikom, sa skôr dohodne. A tak vyšetrovateľ chtiac-nechtiac rozšíril podozrenie zo spáchania trestného činu vraždy aj na neho. Po záverečnej fáze vyšetrovania však vyšiel najavo záver, od ktorého policajtovi začali šedivieť vlasy. Synom hádajúcich sa manželov bol totiž samovrah Ivan H., ktorý v strese z chýbajúcej drogy, ako aj zo skutočnosti, že otec ani po viacerých hádkach manželku, teda jeho mamu, nezastrelil, skočil zo strechy bytovky. A tak sa samovrah stal sám sebe vrahom. Čo však s jeho otcom? Je zodpovedný za smrť svojho syna napriek tomu, že stlačil spúšť?
