Verše rodáka zo Závažnej Poruby, skromného človeka, ale veľkého básnika, Milana Rúfusa, opäť zazneli v jeho rodnej obci k jeho sedemdesiatym deviatym narodeninám. Každoročné večery jeho poézie majú neopakovateľné čaro a sviatočnú atmosféru.
Dušan Migaľa privítal všetkých na stretnutí s poéziou slovami básnika: „Závažná Poruba je takou zázračnou krajinou, v ktorej vtáctvo aj cez zimu štebotá. Štebotajte mi a ja vás budem počúvať.“
Hosťami boli Imrich Vaško, dekan Filozofickej fakulty Katolíckej univerzity v Ružomberku, a jeho študentka Janka Graňáková. Domácimi recitárormi boli deti z malej a veľkej školy v Závažnej Porube, ďalej Nikolka Stankovianska, Ľubomír Kováč, Kvetoslava Staroňová a Vladimír Pavlík. V programe vystúpila aj Ženská spevácka skupina zo Závažnej Poruby. Básne venovali už zosnulým rodičom Milana Rúfusa, jeho manželke Magde aj dcére Zuzanke.
List rodákom od Milana Rúfusa
Milan Rúfus poslal svojim rodákom list, ktorý počas večera prečítal Dušan Migaľa: „Drahí moji Porubänia! Chcel by som vám dnes večer toho povedať veľa a tvárou v tvár. Ale ten kraj smiem nosiť už iba v pamäti a srdci. A dívať sa na jeho fotografiu, ktorú ste mi poslali, a ktorá visí nad mojím pracovným stolom. A keďže mužovo starnutie je, ako ktosi povedal, mužovým návratom do matky – to, som odjakživa miloval, milujem stále viac.
Hniezdo nie je iba technická záležitosť. Hniezdo je formička, ktorá nám dala tvar. A tvár.
Svojho času mi jedna z mojich čitateliek, ktorá v zime vystúpila na Poludnicu, odfotografovala zasneženú kostolnú ulicu s dominantou porubského kostola. Aj táto fotografia má miesto pri mojom pracovnom stole. Kedykoľvek si za ten stôl sadnem, som tak trochu pri vás. Jeden múdry človek povedal: ,Básnikom je ten, komu nebolo ukradnuté detstvo. Nedal som si svoje detstvo ukradnúť času, a tak som stále u vás a váš. Vinšujem vám pekné, vlastného zmyslu plné Vianoce a dobrý rok 2008. Stále váš Milo od Rúfusov.“
Aké by to bolo stretnutie s rodákom, keby mu aj oni nepoďakovali za list a vlastnoručne podpísaný neodoslali do Fialkového údolia v Bratislave.
List rodákov do Fialkového údolia
Dušan Migaľa teda prečítal slová adresované majstrovi Rúfusovi:
„Pri sviatku vašich narodenín sme sa stretli s vašou poéziou. Jedni recitovali, druhí počúvali. Dnes večer zaznelo veľa vašich básní z úst vašich rodákov. Spolu nám bolo naozaj dobre. Ďakujeme za každé slovo, ktorým ste sa k nám prihovorili. Blahoželáme k vašim milým narodeninám: ,Daj Bože nášmu ujovi tie najšťastnejšie slová, aby sa, keď ich vysloví, sám s nami zaradoval. Pozdravujeme aj pani Magdu a Zuzku. Všetkým prajeme dobrého zdravia.
A pretože sa blížia Vianoce, vinšujeme vám na tieto sviatky, aby ste boli všetci veselí ako v nebi anjeli. Vaši rodáci.“
Štebot v rodnom hniezde, venovaný narodeninám Milana Rúfusa, v predvianočnom čase Dušan Migaľa ukončil a s divákmi sa rozlúčil koledou: „Vinšujem vám v tieto slávne sviatky, aby vám dal Pán Boh hojnosť Božského požehnania, na poli úrodu, v dome príplodu, na statečku rozmnoženia, na detičkách potešenia a vám všetkým dobrého zdravia.“
