„To by som nedokázal," vyhlásil dvanásťročný chlapec pozorujúc ženu, ktorá pracovala s drôtikom. Šikovne opletala skalky a dávala im podobu príveskov či vianočných ozdôb. Kde? Na podujatiach Remeselnícke podoby Vianoc i na Vianociach v Liptove.
„Vianoce sú obdobím roka, keď sa aj v každodennom živote objavujú tradičné zvyky. Ich pestrosť a bohatosť ukázali aj Remeselnícke variácie Vianoc, ktoré usporiadalo Slovenské múzeum ochrany prírody a jaskyniarstva v Liptovskom Mikuláši druhý decembrový týždeň. Podujatie má v múzeu už niekoľkoročnú tradíciu. Hlavným zámerom je reflektovať na príchod Vianoc ako najvýznamnejších kresťanských sviatkov v roku,“ zamyslela sa nad adventným podujatím pracovníčka múzea Dagmar Staroňová.
Betlehem zo šúpolia i háčkované ozdoby
Počas Remeselníckych Vianoc zneli v priestoroch múzea koledy a v ich melódiách tvorili remeselníčky predmety s vianočnou tematikou. Pred očami návštevníkov vznikal zo šúpolia betlehem, pernikárka zdobila perníky, čipkárka háčkovala vianočné ozdoby z bielej priadze, ďalšia ženička čarovala s drôtom, iná maľovala sklenené gule.
„Háčkovať som začala asi v dvanástich rokoch, ale teraz sa tejto záľube venujem intenzívnejšie, som na predčasnom dôchodku. Mám viac času aj viac námetov, zaujímam sa o dekoratívne háčkovanie. Roky sme chodievali na podobné výstavy s maminkou, ale od Veľkej noci chodievam sama. Maminka zomrela,“ so slzami v očiach povedala Eva Elekešová z Bobrovca. „Háčkovanie je teraz pre mňa ako dedičstvo, ktoré nesiem si od nej. Je to drobná robota, ale veľmi ma upokojuje.“
Pred Elenou Zubajovou sa nachádzali šúľky kukurice i betlehem s bábikami zo šúpolia. „Na Remeselníckych Vianociach som už po šiestykrát, no pochádzam zo Žiliny,“ povedala E. Zubajová. „Vyrábam predmety zo šúpolia a hoci sever Slovenska nie je kraj na pestovanie kukurice, začala som ju sadiť v záhrade. Raz som zasadila aj červené zrnká a teraz mi dorastá melírovaná kukurica. Jej výhoda je v tom, že má červené a béžové šúpolie, takže ho nemusím farbiť. Najmä „lajblíky" robím z farebného šúpolia. Každá z vyrobených bábik je ako moje dieťa. Mám ich všetky rada a skôr, ako ich niekomu podarujem, odfotografujem si ich." Nielen bábiky sú Eleninou srdcovou záležitosťou. Pečie špeciálne svadobné torty z medovníkovho cesta. Napríklad: v akom kostole majú mladomanželia sobáš, taký kostol im urobí ako svadobnú tortu.
Pripravili aj darčeky pre svojich blízkych
Monika Porubčanská z Krupiny žije v chalúpke na lazoch. Má psa, mačku, kopec roboty s kúrením v zime a svoje skalky, drievka a veľa drobností, ktoré opletá tenučkým drôtikom. „Drôtiku sa venujem desať rokov. Námety? Ak vás niečo baví, inšpirácií máte donekonečna.“
Počas Remeselníckych Vianoc si mohli všetci návštevníci vyskúšať šikovnosť a pripraviť darček pre svojich blízkych.
Rozprávanie o vianočných a novoročných zvykoch
Netradičné vianočné ozdoby vyrobené rôznymi technikami, ukážky zdobenia sviatočných perníkov, sviečok, aranžovanie ikebán, vôňa sladkých oblátok a najmä rozprávanie o zimných zvykoch a tradíciách bolo náplňou Vianoc v Liptove, ktoré organizovalo Liptovské múzeum Čierny orol v Liptovskom Mikuláši.
Tichá noc v podaní Margity Hybenovej z Važca v slovenčine i nemčine vtiahla do spevu i deti, ktoré prichádzali z mikulášskych škôl na jej rozprávanie o važeckých Vianociach. M. Hybenová im priblížila vianočné priestieranie stola i zvyky pri ňom.
Sama si pamätá sviatočný stôl s kláskami obilia, so slamenou miskou pod ním, v ktorej boli orechy, kukurica i jabĺčka. Nesmela chýbať reťaz okolo nôh stola, aby rodina držala spolu. Nielen s važeckými zvykmi sa zoznámili návštevníci múzea. M. Hybenová priniesla reprodukcie maliara Jana Hálu, a tak všetci obdivovali jeho variácie betlehemu i Ježiška s Máriou v kroji. Nakoniec zazneli važecké zvony a uzavreli rozprávanie o vianočných tradíciách.
