Lavína, ktorá spadla minulý týždeň v Žiarskej doline, pochovala dvoch skialpinistov. Smrť v nej našiel 45-ročný Július Párička z Liptovského Mikuláša a 31-ročný Martinčan Roman Malaga.
„Julo Párička bol horal telom i dušou. Boli sme spolu na Kaukaze, prešli sme ukrajinské Karpaty, české Krkonoše a veľa kopcov. Každý rok sme spolu chodili na silvestrovský výstup na Choč, kde sme nocovali v stanoch. Minulý týždeň sme sa práve rozprávali o tom, kto bude s kým spať v stane na Choči tento rok. Julo povedal, že s „Pavúkom.“ Tak sme volali Romana Malagu. Vtedy sme ešte netušili, že obaja zaspia dva týždne pred Silvestrom v lavíne naveky,“ povedal Julov kamarát Miro Babka.
Skialpinisti sa vybrali minulý piatok zo Žiarskej chaty do Smutného sedla. Išli štyria, ale dvaja sa kvôli nepriaznivému počasiu vrátili. Julo s Romanom pokračovali ďalej. Keď sa do zotmenia nevrátili, ich kamaráti zalarmovali Záchrannú horskú službu (ZHS). Asi o piatej podvečer vyhlásili pátraciu a záchrannú akciu. Takmer štyridsať profesionálnych záchranárov zo Západných, Vysokých a Nízkych Tatier spolu s dobrovoľnými záchranármi sa ich vybralo hľadať. „Pátrali sme asi do pol deviatej, potom sme akciu prerušili kvôli zlému počasiu. Bola veľmi zlá viditeľnosť, fúkal vietor a hrozilo lavínové nebezpečenstvo. Nechceli sme riskovať a rozhodli sme sa, že budeme pokračovať ráno,“ povedal Dušan Trizna zo ZHS Západné Tatry – Žiar a pokračoval: „Tušili sme, že je zle, lebo mali pri sebe mobil, ale nikto nedvíhal. Jeden z nich mal aj lavínový prístroj, ale nazaregistrovali sme žiaden signál. Ten sa dá zachytiť iba do vzdialenosti tridsať-štyridsať metrov.“
Záchranári pokračovali v pátraní na druhý deň. Ráno vyrazili pred siedmou a približne o hodinu našiel skialpinistov v lavíne pes Rony. Jeho psovod Ján Žiška povedal: „Našiel ich síce Rony, ale bola to kolektívna práca. Spolu tam bolo šesť psov a psovodov z kynologickej skupiny HZS.“
Žiaľ, Rony našiel už iba mŕtve telá. Príčinou smrti bolo pravdepodobne udusenie a podchladenie. „Nemôžem tomu uveriť. Jula Páričku som poznal vyše dvadsať rokov. V horách sa vyznal, bol veľmi fyzicky aj psychicky zdatný. Zlyžoval Elbrus, na bicykloch sme prešli Ukrajinu, Rumunsko, Nórsko a iné krajiny. Bude mi veľmi chýbať,“ poznamenal zdrvený Miro Krajčuška. Ani chatár na Žiarskej chate Miro Matejka si nevedel vysvetliť, prečo sa to stalo: „Vo štvrtok tu bol, dlho sme spolu debatovali. Žiarsku dolinu poznal ako svoju dlaň. Bola to jeho dolina. Stretli sme sa aj v osudný piatok. Išiel som po stromček a keď som sa vrátil, videl som ho pred chatou. Práve odchádzali. Čudoval som sa, že v takom nečase. Povedal mi: Mirko, ahoj. To bola posledná veta, ktorú som od neho počul. Nikdy mi tak pekne nepovedal. Ako keby vedel, že sa už neuvidíme. Nechápem, ako sa to mohlo stať.“
Lavína, ktorá pochovala dvoch skialpinistov v Žiarskej doline pod Prostredným Grúňom, bola približne dvesto metrov široká a tri metre vysoká. Boli to skúsení profesionáli, a predsa neprežili. Hory sú krásne, ale vedia byť aj nevyspytateľné a kruté. Preto nepreceňujte svoje sily a neriskujte.
