Čo som horší ako iní, moje peniaze majú menšiu hodnotu ako tých iných? Nuž, takouto fóbiou trpím, paradoxne, od svojho návratu z jedných nemenovaných kúpeľov, v ktorých som mal načerpať nové sily, zregenerovať civilizáciou poškodený organizmus.
Už pri masážach či individuálnom cvičení som však musel „predýchať“ názory viacerých pracovníkov kúpeľov – to je nehoráznosť, nespravodlivosť; O takom zlom prístupe ku klientovi som ešte nepočul; Treba sa ísť sťažovať; Tá mladá referentka naberie objednávky a keď nemá dostatok postelí, tak klientov strká tam, kde nemá...
Vráťme sa na začiatok tohto traumatizujúceho príbehu – nastúpil som kúpeľnú liečbu a za to, aby som bol na izbe sám, som si priplatil 8 960 korún. O tri dni sa mi v noci niekto dobýjal do izby. Mladý muž mi tvrdil, že bude bývať so mnou. Oháňal som sa faktúrou o zaplatení príplatku a zavrel som mu dvere pred nosom.
Ráno stál pred dverami znovu. Pozeral na mňa ako opršané kura a ospravedlňoval sa, že on za to nemôže, ale znovu ho poslali ku mne. A tak som sa začal oháňať faktúrou na tom pravom mieste - v kancelárii pracovníčky kúpeľov, ktorá mladíka natlačila do mojej izby. A tam som sa dozvedel novinku – hoci je na faktúre jednoznačne uvedené, že 8 960 Sk je doplatok za druhú posteľ, v skutočnosti, ako mi tvrdila kúpeľná úradníčka, je to doplatok za druhú miestnosť v izbe.
Nuž, ťažko sa bolo s ňou dohadovať, keď ona tvrdila jedno a na faktúre bolo napísané niečo iné. Napokon som rezignoval a o izbu sa delil so spolubývajúcim. A napriek radám viacerých som sa na postup kúpeľnej úradníčky ani nebol sťažovať. Nemal som záujem riešiť tento problém, veď som si prišiel do kúpeľov oddýchnuť... aj psychicky.
