Ján Okáľ, národný dejateľ, publicista, spisovateľ a prekladateľ, sa narodil v Gombáši (teraz Hubová) a zomrel v roku 1990 v nemocnici v Chicagu. Dlho sa o ňom u nás nehovorilo, pretože žil od druhej svetovej vojny až do smrti ako politický emigrant mimo vlasti.
Patril však medzi najvýznamnejších národných pracovníkov a literátov slovenského povojnového exilu. Obetavo pracoval na udržiavaní národného povedomia rodákov v zahraničí a poznal sa vari so všetkými váženejšími Slovákmi po celom svete. O mnohých zanechal cenné svedectvá v spomienkových knihách, početných periodikách i v korešpondencii. Výber z pamiatok na tieto kontakty a na spisovateľovu osobnosť sprístupnilo koncom novemmbra Slovenské národné literárne múzeum Slovenskej národnej knižnice v Martine na výstave Srdcom som zo Slovenska nikdy neodišiel. Autorka scenára Mária Rapošová, odborná pracovníčka spomínaného ústredného literárneho múzea, využila základy svojej staršej výstavy, ktorá bola pod rovnakým názvom prvýkrát exponovaná v rodnej obci spisovateľa pri príležitosti 90. výročia jeho narodenia a neskôr v ďalších štyroch mestách a obciach severného Slovenska. V Martine ponúkla, okrem chronologického prehľadu života a tvorby exilového autora, na 14 paneloch aj výber autentických ukážok z knižného diela, publicistickej tvorby, z nepublikovaných rukopisov, bohatej korešpondencie a vecných pamiatok. Výber z korešpondencie poskytuje zaujímavé svedectvá o kontaktoch Jána Okáľa s maliarom Martinom Benkom. V listoch z Ameriky sa Okáľ Benkovi vyznáva, že Slovensko videl a miloval aj jeho očami, jeho farbami i jeho srdcom, a preto by rád do svojej pripravovanej knižky spomienok na detské roky v Gombáši zaradil frontispice s Benkovou kresbou. Maliar totiž Gombáš a okolie dôverne poznal, chodievajúc tam čerpať inšpiráciu po niekoľko desaťročí. Malebný hornatý kraj s rázovitou architektúrou i ľuďmi stvárňoval na desiatkach kresieb i malieb. Niektoré z nich možno vidieť aj na výstave, preto možno vlastne hovoriť o literárno-galerijnej dvojvýstave venovanej dielu Jána Okáľa a výtvarnému stvárneniu jeho rodného kraja Martinom Benkom.
O vzájomných kontaktoch oboch umelcov bola reč aj počas slávnostnej vernisáže. Konala sa v Národnej dvorane Slovenského národného literárneho múzea za bohatej účasti hostí, vrátane brata a troch synov spisovateľa s rodinami. Vyše hodinový kultúrny program sprevádzal hrou na klavíri mladý hudobný skladateľ Peter Javorka. Hral vlastné skladby a zhudobnené básne Jána Okáľa zo zbierok Najkrajšia pesnička a Nedoručené pohľadnice. Spevácky ich interpretovala študentka Gymnázia Štefana Moyzesa z Ružomberka Terézia Jarošová.
Výstava v Slovenskom národnom literárnom múzeu potrvá do 19. januára.
