Na nedávnych juniorských majstrovstvách sveta mal zásluhou šikovného útočníka Ivana Roháča zastúpenie aj mikulášsky hokej.
„Vďaka účasti na šampionáte, ktorý sa na prelome rokov konal v Česku, som sa po piatich mesiacoch som sa dostal na tri, štyri dni domov,“ poodhalil dôvod bleskovej návštevy rodného kraja 19-ročný rýchlonohý krídelník. „Samozrejme, rodina a kamaráti mi v zámorí chýbajú, ale aj tam mám okolo seba hŕbu dobrých ľudí,“ pokračoval už druhú sezónu hráč kanadského tímu WHL Kamloops Blazers, ktorý sídli na západnom pobreží tri hodiny cesty od Vancouveru. „Bývam v jednej rodine. Cítim sa ako doma. Musím sa priznať, zo začiatku, prvé tri mesiace, mi bolo ozaj ťažko. Mal som však pred sebou jasný cieľ, hrať hokej v dobrých podmienkach pred desaťtisícovou kulisou, v silnej konkurencii, ktorá ma posunie dopredu. Neberú ma ako cudzinca, prijali ma medzi seba, obľúbili si ma aj fanúšikovia.“
Ivanov klub má úžasnú tradíciu a veľké renomé: „Práve z neho do NHL vyštartovali také mená ako Iginla či Recchi. Zatiaľ sme na druhom mieste. Pre lepšiu predstavu, základná časť pozostáva z vyše sedemdesiatich zápasov, ku ktorým, pevne dúfam, pridáme čo najviac duelov v play-off.“ Po výbornej lanskej skúsenosti sa jeden z najproduktívnejších Slovákov v zámorí počas letnej pauzy vôbec nezaoberal úvahami, že by účinkoval v slovenskej extralige, či už pod hlavičkou SR 20 alebo doma v Mikuláši: „Bol som pevne rozhodnutý pre Kanadu. Bol som tam spokojný, veľa mi to dalo. Chcel som sa tam vrátiť. Myslím si, že pôsobenie vo WHL mi dá v mojom veku viac. Mladí hráči, ktorí vidia perspektívu vo veľkom hokeji, lietajú, idú do tela, bojujú o každý puk.“
Pozvánku do reprezentácie v kútiku duše očakával: „Samozrejme, trochu som tomu aspoň na základe mojich individuálnych štatistík veril. Jeden deň som prišiel do šatne a oznámil mi to náš klubový tréner. Inak, na šampionáte sme odohrali výborné vyrovnané zápasy so Švédmi a Kanadou. Stačí si uvedomiť, že tieto dva tímy sa napokon stretli vo finále. Síce sme hrali v skupine o záchranu, no o našich víťazstvách nebolo vôbec pochýb.“ Jeho doménou je ofenzíva, kontá súperových brankárov zaťažil tromi gólmi.
Ivan má jasnú predstavu o svojej hokejovej budúcnosti, ale nechce to dopredu zarieknuť: „Riadim sa heslom, že treba ísť tvrdohlavo za svojím cieľom. Keď som bol malý chlapec, sníval som o tom, že pôjdem hrať hokej do Kanady. Teraz som tam a chcem sa tam udržať.“
