Tréner ružomberských basketbalistiek Stanislav Onuška sa bol spolu so svojim asistentom Antonom Panisom a vedúcim družstva Ladislavom Garajom pozrieť na Szeged v Gyori.
Na základe získaných poznatkov a analýzy videozáznamu z tohto zápasu, naordinoval taktiku na štvrtkový duel v Szegede.
Aké hlavné zbrane, na základe vašej špionáže, ste na súpera vytasili?
- V prvom rade sme ťažili z kvalitnej obrany. Veľký význam prikladám celkovej príprave na stretnutie. Po novom roku družstvo absolvovalo sústredenie v Bešeňovej. Išlo hlavne o to, aby sa dievčatá po sviatkoch opäť skoncentrovali na basketbal a tiež samé cítili, aký význam klub prikladá ich štartu do vyraďovacej fázy Európskeho pohára. Už po našej špionáži nám bolo jasné, že Szegedu za štyridsať minút musíme stále „dýchať na chrbát“, čiže nedať mu takmer žiadny čas by si mohol počas stretnutia vydýchnuť. Skúsené maďarské družstvo má svoju silu. Neustálym, doslova otravným tlakom na loptu sme mu však výrazne znepríjemňovali život. Hlavne dievčatá dokázali otupiť ostrie hráčok, ktoré sa striedali na poste strednej rozohrávačky. Nuž a v tretej štvrtine som videl, že domácim basketbalistkám odchádzajú aj fyzické sily. Niektoré sa dokonca samé pýtali striedať.“
V prvom polčase to bolo trošku divoké. Najprv prišiel váš raketový vstup a vzápätí kontra maďarského celku. Až potom sa zase misky váh začali nakláňať na vašu stranu. Čo vy na to?
- V 9. min nastala pre nás veľmi nepríjemná situácia. Zranila sa Palušná a na niekoľko minút musela stretnutie sledovať iba z lavičky. Po ošetrení nastúpila až do druhého polčasu. Keď Palušná opúšťala ihrisko, nikto z nás nevedel, o aké vážne zranenie ide. Tento moment v danej chvíli dosť otriasol dievčatami. Čo sa týka maďarskej chvíľky v prvej štvrtine, išlo zväčša o rýchle brejky po našich zbytočných stratách lôpt. Potom Szeged načas prevzal iniciatívu. Avšak, ešte do návratu Palušnej sme opäť išli do vedenia.
A čo druhá polovica zápasu?
- V tej sme už domácim hráčkam nedali žiadnu šancu, aby stretnutie nejako zdramatizovali. Postupne sme Szegedu utekali. Snažil som sa striedať v krátkych intervaloch, aby sme dievčatá v hernom rytme nepoľavili. I naďalej dôsledne napĺňali náš kľúčový predzápasový zámer, a to najviac z hry vypojiť súperovu strednú rozohrávačku. V tejto časti stretnutia sme už ale boli tak rozbehnutí, že nejaký zvrat nehrozil. Domáci tréner tiež často striedal, bral si oddychové časy, menil spôsoby obrany, na chvíľku prešiel aj na „zónu“, ale už zápas bol v našej réžii.
Je to super výsledok, ale tesne pred koncom Szeged dal trojku. Nedalo sa jej zabrániť? Mohlo to byť až o štrnásť bodov.
- Čo by nie. Z našej strany išlo o netaktické zahratie útoku. Miesto toho, aby sme loptu držali až do konca, zbytočne sme sa uponáhľali.
Dvere do osemfinále sú nádejne pootvorené. Nič ešte nie je rozhodnuté. Aký je váš názor?
- Plne s tým súhlasím. Už po stretnutí sme síce šťastní skonštatovali, že o nejakých oslavách nemôže byť ani reč. Jedenásť bodov v basketbale sa dá rýchlo zmazať. Aj keď veľa si sľubujem od domáceho prostredia. Nie je to žiadny slabý súper. Naopak, skúsený. Cítil som v jeho radoch sklamanie, ale zároveň aj fakt, že ešte zbrane neskladá. U nás Szeged nemá čo stratiť. Určite bude riskovať a snažiť sa vyhrať. Ani my nechceme brániť svoj náskok. To by sa nemuselo vyplatiť. Cieľom je ísť opäť za víťazstvom. Opäť chceme niečím novým súpera prekvapiť.
