Naháňali ich po celej Európe ešte aj v čase, keď už Kolumbus objavil Ameriku. Doma sa najlepšie cítili v Anglicku, Francúzsku, Nemecku a v Holandsku.
Reč je o bosorkách, ktoré vraj paktovali s diablom, a preto boli upaľované na hranici v zmysle pápežskej buly Inocenta VII z roku 1484.
Hoci mágia bosoriek siaha do dávnej histórie ľudstva, tresty za ňu neboli zákonom stanovované. K antibosoráckej bule preto pribudla príručka vo forme knihy Malleus maleficarum (Kladivo čarodejníc). Vyšetrovateľov poučovala, ako vytĺcť z obvineného priznanie o bosoráctve, ovládaní nadprirodzených síl na bezbožné prejavy. Bosorky stredoveku (na rozdiel od dnešných), boli spravidla staré škaredé baby, ktoré miešali čarovné nápoje, zaklínali ľudí do zvierat, unášali deti, učarovávali domácim zvieratám, otravovali studne, ničili úrodu a na metlách lietali na orgie s diablom.
Za 250 rokov sústredenej honby na bosorky iba v Nemecku upálili do stotisíc stríg a strigôňov. Kniha priznaní slobodného kráľovského mesta Bratislavy eviduje v tomto období 400 takýchto rozsudkov. Pamätné bolo upálenie Agáty Tótovej a Alžbety Nagysányiovej v roku 1602 pred Michalskou bránou. Vo Francúzsku, okrem upálenia Panny Orleánskej, je známy aj proces kňaza Urbana Grandiera, obvineného z toho, že do posadnutia diablom uviedol niekoľko kláštorných sestier.
Pred tribunál sa dostala nič netušiaca obeť najčastejšie na základe písomného udania, ktoré sa vkladalo do zberných skriniek. Odmenený bol udavač, sudca i kat. Medzi tými, ktorí sa dobrovoľne priznali, boli len duševne chorí.
Koniec procesom s bosorkami v Rakúsko-Uhorsku urobil až Jozef II. v roku 1759. Novodobá mágia ponúka zaručene účinný nápoj lásky. Bosorky, tmavé i plavé, však sú už mladé, krásne, zvodné. Namiesto metly veštia, čítajú z ruky, vedia učariť najmä dobre zazobaným mládencom. Bosorky sú dokonca organizované aj v oficiálnych kluboch. Veselo i vážne, ale hlavne otvorene hovoria o ženských slastiach a strastiach.
Etnológovia sa s rozprávaním o bosorkách stretávajú pri svojich výskumoch prakticky všade. V jednej lokalite sú spomínané ženy, ktoré majú moc danú od boha, v inej sú vzývané osoby s nadprirodzenými schopnosťami. Je teda možné, že bosorky skutočne mohli ovplyvniť dej niektorých vecí a udalostí.
Zaujímavé je však aj to, že aj v prípade, keď ľudia podobné rozprávania odmietajú, na príbehy o bosorkách si spomínajú oveľa častejšie ako na niektoré iné poverové predstavy (víly, draci alebo hoci divotvorcovia schopní vznášať sa - levitovať). Zdá sa teda, že aj medzi poverami je niekoľko privilegovaných, ktoré sú v spoločnosti rozšírenejšie než iné. A bosoráctvo medzi také privilegované témy určite patrí.
Prečo? Na túto otázku možno odpovedať z viacerých uhlov pohľadu. Rozdielny je názor etnológov, antropológov, neurológov. Do úvahy treba brať aj názor astrológov či psychotronikov. Dokumenty zaznamenávajúcich prejavy bosoriek a bosorákov je však toľko, že aspoň štipka pravdy na ich aktivitách, schopnostiach musí byť. Aj preto informácie o nich netreba brať na ľahkú váhu, aj preto sa treba domnievať, že bosorky skutočne existovali.
