Intenzívnejšie osídlenie Čierneho Váhu sa datuje do 18. storočia. Súviselo s rozvojom lesníctva a ťažby dreva, s rozvojom poľovníctva a rybárstva hrádockým panstvom.
V tom čase sa územie Čierneho Váhu uvádzalo pod názvom Ipuoldt. Lokalita bola pomenovaná po svätom Ipolitovi, patrónovi cestovateľov. Tesne po roku 1800 sa uvádzala pod názvom Hoškova. Názov dostala asi po Eve Haškovej (Hoškovej), ktorá žila na Čiernom Váhu. Pochádzala z Východnej alebo Važca. Bola matkou Františka Wisnera mladšieho, syna prefekta hrádocko-likavského komorského panstva. V 19. storočí sa osada na Čiernom Váhu, popri názve Hoškova, uvádzala i pod názvami Nigro Vago alebo Fekete Vág. V tomto období dostala i názov Čierny Váh. Niektorí starší obyvatelia, prevažne z Liptovskej Tepličky, dodnes volajú lokalitu osady Čierny Váh Hoškova.
Významnou osobou v histórii Čierneho Váhu bol František Wisner z Morgensternu, prefekt hrádocko-likavského komorského panstva.
Stav a život v lesníckej osade Čierny Váh a v okolitých samotách je nezávideniahodný, bez pozitívnej vyhliadky do budúcnosti. Počet obyvateľov je za posledných 300 rokov najnižší. Ešte prednedávnom bývalo v osade a v okolitých samotách asi 60 ľudí. Momentálne žije v samotnej osade Čierny Váh fyzicky už len deväť obyvateľov. Najväčším problémom miestnych obyvateľov je doprava ľudí za prácou do miest a detí do školy. Pred niekoľkými rokmi bola doprava na Čierny Váh vyriešená pravidelnou autobusovou linkou. Pre nízku rentabilitu bola linka zrušená. Neskôr bola doprava vyriešená spojom štátnych lesov do Liptovského Hrádku. Po zme-nách v štátnych lesoch bola doprava obyvateľov z Čierneho Váhu a zo Svarína zrušená. Tento stav sa nepodarilo vyriešiť ani v spolupráci s príslušnou obcou, pod ktorú Čierny Váh a osada Svarín patria. Z týchto dôvodov boli nútené viaceré rodiny z dolín Čierneho Váhu vysťahovať sa. V roku 2007 Lesy Banská Bystrica vyhlásili lokalitu lesníckej osady Čierny Váh za Významné lesnícke miesto.
Obyvatelia Čierneho Váhu sa starali o Čierny Váh i kostolík s cintorínom. S úprimnou opaterou, bez potreby odmeny. Robili brigády, organizovali akcie a súťaže pre deti. V súčasnosti je všetko už minulosťou. Život z Čierneho Váhu sa pomaly, ale isto, vytráca.
Autor: DALIMÍR BJEL
