Témou diskusie sa Slovensku čoraz častejšie stavajú inovácie. Skloňujú sa vo všetkých pádoch, spájajú sa s možnosťami štrukturálnych fondov, či s lákaním investorov.
A zrejme najďalej s ich systematickou podporou sú niektoré regióny. Jedným z nich je aj žilinský. To je témou rozhovoru s profesorom Milanom Dadom.
Pán profesor, ste koordinátorom projektu Regionálnej inovačnej stratégie Žilinského regiónu s názvom Žilinská inovačná politika (ZIP). Čo sa vám v rámci jeho realizácie podarilo, resp. čo považujete za jeho najväčší prínos?
- Za najväčší úspech možno považovať, že sa v regióne začalo veľmi vážne hovoriť o potrebe inovačného rozvoja, že Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja prevzal v oblasti vytvárania znalostnej ekonomiky a inovačného rozvoja mnohé myšlienky, ktoré riešitelia projektu spracovali v rámci Rámcovej stratégie Žilinského regiónu pre oblasť inovačného rozvoja.
Projekt ZIP je projektom vytvorenia stratégie pre rozvoj inovácií v regióne. Ale čo po skončení tohto projektu? Sú naplánované, alebo sa už realizujú aktivity, ktoré možno považovať za pokračovanie projektu?
- Predpokladám pokračovanie projektu v rámci vytvárania Regionálneho inovačného centra, ktoré by malo vzniknúť s podporou ŽSK a MH SR, ale aj v rámci aktivít Rozvojovej agentúry ŽSK. Pripravili sme pilotné aktivity pre vytváranie klastrov ako jedného zo základných mechanizmov zvyšovania konkurencieschopnosti na základe inovačného rozvoja, ale aj medzinárodné projekty podporujúce užšiu spoluprácu s Moravsko-sliezskym krajom a Sliezskym vojvodstvom v rámci vytvárania veľkého cezhraničného regiónu, či projekt pripravovaný pre spoluprácu regiónov pri vytváraní inovačnej infraštruktúry na základe vzájomnej výmeny skúseností.
Rád by som spomenul udeľovanie inovačného ocenenia ŽSK firmám a samosprávam za realizované inovačné diela. V závere projektu chceme ešte viac ako doteraz stimulovať medzinárodný rozmer ŽSK.
Kto je (alebo by mal byť) podľa vás v regióne zodpovedný za podporu rozvoja inovácií, či už v službách pre obyvateľstvo alebo v podnikaní?
- Môžeme spomenúť istotne viacerých: ŽSK, miestne samosprávy, školy na všetkých stupňoch, ale hlavne stredné a vysoké, firmy, ministerstvá, jednotlivci... Treba vytvárať podmienky pre inovačný rozvoj. Tieto podmienky sú však výsledkom pôsobenia existujúcich a novo sa vytvárajúcich procesov. Musí na to byť klíma, tú môžu najlepšie podporovať inštitúcie štátnej a verejnej správy.
Čo považujete za najväčšie bariéry rozvoja inovácií na Slovensku? Je to nedostatok financií, kvalifikovaných ľudských zdrojov, či kultúra „nespolupráce“ medzi firmami a organizáciami?
- Meškajúca realizácia inovačnej stratégie SR a hlavne s tým súvisiace nedostatočné financovanie. V SR nejestvuje inovačná infraštruktúra, ktorú by štát výrazne podporoval a financoval, ako to funguje v iných krajinách, aj v nových členských štátoch EÚ. U nás existujú len ojedinelé aktivity, ktoré fungujú najmä vďaka záujmu jednotlivcov. Temer žiadne konzultačné schémy, finančné schémy, priestory. Ak áno, tak s minimálnymi rozpočtami. Systematická podpora ako informačné podujatia, konferencie o inováciách, školenia, príprava ľudských zdrojov – to je u nás stále na veľmi nízkej úrovni.
Koncom januára sa uskutoční konferencia Inovačný rozvoj regiónov 2008. Čo je jej cieľom?
- Áno, presný termín je 29. január. Konferencia priblíži účastníkom inovatívne firmy a projekty zo Žilinského regiónu, ale hlavne poskytne priestor pre diskusiu o stratégií rozvoja inovácií v SR a v Žilinskom regióne. Preto na ňu pozývam všetkých, ktorí by sa radi k tejto problematike vyjadrili a pomohli nám (a hlavne ŽSK) formulovať požiadavky na zodpovedné ministerstvá, aby podporovali určité aktivity, aby sme neboli len montážnou krajinou, ale aby sa u nás tvorila vyššia pridaná hodnota. V rámci konferencie bude vyhlásené aj Inovačné ocenenie ŽSK a uskutočnia sa workshopy klastrových iniciatív, ktoré vznikli počas projektu ZIP.
