Viacero skúsených horalov tvrdí, že už ničomu nerozumejú, lebo prestávajú platiť zaužívané pravidlá. Inverzné počasie, aké je typické skôr pre druhú polovicu marca a začiatok apríla, sme zažili už v decembri.
Meteorológovia sľubovali dlhé a teplé babie leto, ale už koncom októbra začalo snežiť a nečakane prišla zima. Začiatkom novembra tak nasnežilo, že sa dalo ísť na Žiarsku chatu na lyžiach. Dokonca už 15. novembra zišla dole centrálnym žľabom Príslopu cez Šarafiový vodopád prvá väčšia lavína tejto zimy z prachového snehu a ohrozila aj prístupovú cestu na Žiarsku chatu. Byť tak na ceste, ste istým kandidátom smrti. Ale potom ako keby uťal a nie a nie nasnežiť. Snehová pokrývka postupne sadla, zaúradovalo slnko a najmä vietor, ktorý vyfúkal horské rebrá až na trávu a skaly. Takže z prísľubu dobrej lyžovačky ostali len nesplnené túžby. Na Luciu - 13. decembra prišla do hôr stokilometrová víchrica. Trvala niekoľko dní a aj keď nebola sprevádzaná výdatnejším snežením, v Žiarskej doline nastal veľmi zaujímavý stav. Vietor zodvihol do vzduchu milióny drobných kryštálikov snehu, snehové zástavy nad štítmi boli možno aj stometrové a preniesol ich z jednej strany doliny do druhej. Tým vytvoril dva rozdielne svety predelené Prostredným grúňom. Pravá strana okolo Žiarskeho sedla a Smreka bola vyfúkaná až na trávnatý podklad s minimom snehu a na ľavej okolo Smutného sedla a Troch kôp sa vytvorili obrovské snehové previsy a bola tam záľaha snehu. Tony preneseného snehu o deň neskôr, 14. decembra pochovali počas skialpinistickej túry do Smutného sedla Jula Páričku s kamarátom Romanom. Vysypal sa naraz celý Prostredný grúň, čo je asi taká smola, ako keď niekoho na prechode pre chodcov zrazí auto. Keby išli do vyfúkanej, pravej časti doliny, do Žiarskeho sedla, možno by všetko dopadlo ináč. Ako keby si bohovia hôr vybrali svoju daň a uspokojili sa, pretože hneď potom prišlo do hôr nezvyčajne pekné inverzné počasie typické skôr pre marec a apríl. Inverzia je v zime v horách bežná vec a znamená, že sa vymenia vzduchové masy. Studený vzduch stečie dolu do dolín a kotlín a na hrebeňoch je naopak teplejšie. Doliny trápia husté hmly a silné mrazy, ľudí depresie, astmatické záchvaty a dýchacie problémy. Hore nad hmlou je slnečno, bezvetrie a príjemne teplo. Ak ste si omŕzajúcimi prstami zapínali lyže v ústí Žiarskej doliny pri mínus desiatich stupňoch, na Žiarskej chate bolo cez deň plus šesť. Príjemne teplo bolo aj na hrebeňoch, čo pre december nie je typické. Uprostred zimy býva dolu mínus dvadsať a hore mínus desať. Teraz to však neplatilo. V horách bolo nezvyčajne teplo a mimoriadne dobrá viditeľnosť. A tak ste mohli polihovať na vrchole Hrubej kopy aj hodinu a obdivovať nielen celé Slovensko, ale nakuknúť aj ku susedom do zahraničia. Na juhu sme videli najvyššiu horu Maďarska Kékes v pohorí Mátra, na západe sme mali ako na dlani Javorníky a Moravsko-Sliezske Beskydy s najvyššou Lysou horou, poľské Tešínske Beskydy s masívom Skrzyczne a dovideli sme až na vzdialené moravské Jeseníky s Pradědom. No a na severovýchode sme pozorovali poľské Zakopané pod Tatrami alebo Tri koruny v Pieninách. Takéto počasie jedným vyhovuje a druhých ničí. Ľudia dolu trpeli, turisti hore si ho užívali. Kamzíky sa radovali, ale medvede z toho veľkú radosť nemali. Slnko zobudilo väčšinou mladšie a menej skúsené jedince, ktoré si nedali veľmi záležať pri budovaní svojho zimnného príbytku a zaľahli len tak, ledabolo, napríklad pod vývrat alebo do hustej kosodreviny. A tak sa na decembrovom snehu opäť objavili medvedie stopy.
