HEREC JÁN KRONER strávil Vianoce, Silvester aj Nový rok v Liptove. V liptovskomikulášskom kine osobne a šarmantne uviedol premiéru filmu Polčas rozpadu, v ktorom hrá hlavnú úlohu. Po filme a dlhotrvajúcom potlesku pozval svojich priateľov na čaj s rumom, ale on si dal iba čaj. Prezradil, že alkohol už osem rokov nepije. Cigaretku si však neodoprel.
Vašou milenkou vo filme je mladá herečka Táňa Pauhofová, s ktorou si to na plátne poriadne užívate. Ako ste zvládali erotické scény a čo na to vaša manželka?
- Niektorí kamaráti mi závideli, lebo Táňa Pauhofová je krásna mladá žena. Ale ja mám krásnu, mladú manželku, ktorú milujem a päťročnú dcéru Paulínku. Erotické scény vo filme nemajú so skutočnou erotikou a so sexom nič spoločné. Jedno pohladenie sme točili aj dve hodiny a keď mi Táňa dlho sedela na kolene, stŕpla mi noha. Je to skvelá herečka, milé žieňa, výborne sa mi s ňou spolupracovalo. Manželka nežiarlila, lebo je tiež herečka a vie, ako to chodí.
Ako ste sa cítili po mnohých rokoch opäť pred filmovou kamerou? Nemali ste trému?
- V prvé dni áno, lebo posledný film, ktorý som natočil na tridsaťpäťku kameru, bola rozprávka Nebojsa v roku 1988. Medzitým som síce točil nejaké filmy, ale pred normálnou filmovou kamerou som nestál takmer dvadsať rokov. Takže bola aj trochu tréma, pretože je to veľká zodpovednosť. Želali sme si, aby film bol dobrý, aby sa ľuďom páčil. Som rád, že si ma režisér Vlado Fischer vybral. Na pľaci sa zišla skvelá partia vynikajúcich hercov. Mojou filmovou svokrou bola Iva Janžurová, manželkou Klára Trojanová, rodičov mojej frajerky hrali Matej Landl a Diana Mórová. Filmovanie sme si naozaj užívali, bola výborná atmosféra.
Zažili ste pri filmovačke nejakú veselú príhodu?
- Tých bolo veľa. Poviem jednu smutno-veselú. V jednej scéne vyťahujem Táňu Pauhofovú z Dunaja. Odohrávalo sa to pod mostom, voda mala asi dvanásť stupňov. Všetko bolo dokonale pripravené, reflektory, potápači, kamera na žeriave. Na moste sa zhromaždilo asi štyridsať ľudí a keď som Táničku vytiahol z vody, začali tlieskať a kričať: „Bravó, Jano, super...“ Vtedy sme si uvedomili, že film sa točil na kontaktný zvuk, čiže celú scénu sme museli zopakovať. Kompetentní totiž neupozornili ľudí na moste, aby boli ticho. Takže sme museli ísť do autobusu, fénmi nám vysušili oblečenie, herečku museli znova nalíčiť, urobiť jej vlasy, čo celé trvalo asi hodinu a pol. A potom sme museli ísť znovu do studenej vody. Ľudí na moste sme poprosili, aby nekričali, ale aj tak sme tŕpli, aby nejaký „vtipálek“ nazakričal a nepredĺžil filmovačku v studenej vode o ďalšie dve hodiny.
Moderujete zábavnú televíznu reláciu Hoplá, kde rozprávate vtipy a púšťate domáce videá. Ktoré sa vám najviac páčilo?
- Mám rád videá, kde niekto machruje, chce sa predviesť a nevyjde mu to. A nemám rád videá, kde deti balancujú na hrane stoličiek, rodič sa na to pozerá, vidí, že dieťa je tesne pred pádom, ale on mu nepomôže. Drží kameru a nafilmuje to.
Poviete nám svoj obľúbený vtip?
- Povedal som ich už toľko, že momentálne si na žiaden nespomínam. Keď chcete odo mňa počuť vtip, musíte si zapnúť televízor. Ale jeden predsa: Stretli sa dve myšky a jedna sa chváli druhej: „Mám nového frajera. Chceš vidieť jeho fotku?“ Ukáže jej ju a tá druhá hovorí: „Ale veď to je netopier!“ „Čoby, je to myš,“ protestuje prvá. „Figu, je to netopier, veď sa lepšie pozri,“ hovorí druhá. Myška pozerá, pozerá a znechutene povie: „Sviňa. A mne povedal, že je pilot.“
Vlani ste boli na Filipínach a moderovali Celebrity Camp. Ako sa vám tam páčilo?
- Nádherná krajina, krásna príroda, more, príjemní ľudia, pohoda. Veľmi rád by som tam išiel niekedy na dovolenku, ale už by som sa nedal nahovoriť na moderovanie takej relácie.
Prečo?
- Nemám rád slovo celebrity. Mám pocit, že sa sprofanovalo, lebo týmto slovom v smotánke a rôznych spoločenských rubri-kách nazývajú ľudí, ktorí nemajú podľa mňa s celebritami nič spoločné.
Z prvého manželstva máte dvadsaťročného syna Jakuba. Pokračuje vo vašich šľapa- jách?
- Študuje animovaný film na Vysokej škole múzickych umení. V lete natočil film, napísal k nemu aj scenár. Je o súčasnom živote v Bratislave, o vzťahoch, drogách, všetkom, čo sa okolo nás deje.
Hráte v ňom aj vy?
- Áno, Jakub mi v ňom dal jednu menšiu úlohu. Presnejšie povedané, vynútil som si ju.
Máte nejakú vysnívanú úlohu, ktorú by ste si chceli zahrať?
- Nie, ale rád by som si ešte zahral vo filme. Dúfam, že sa na Slovensku roztočia ďalšie filmy a herci nebudú stáť iba za mikrofónmi v dabingu, ale že ich slovenskí diváci uvidia aj pred kamerou. Na Slovensku je veľa mladých, šikovných hercov, ktorí skončia školu a nedostanú sa pred kameru, čo je škoda.
Nahovorili ste tri cédečka rozprávok pre deti, dabovali ste napríklad tigra Diega v Dobe ľadovej. Hovoríte rozprávky aj svojej dcérke Paulínke?
- Áno. Každý večer máme taký rituál. Mama Paulínke rozprávky číta a ja jej väčšinou vymýšľam. Paulínka povie obsadenie, kto chce, aby v nej účinkoval a ja z toho vytváram príbeh.
Váš strýko, nezabudnuteľný herec Jozef Króner, chodieval do Liptova na ryby. A čo vy?
- Áno, chodieval do Liptovského Hrádku za pánom Fogelom, on ho naučil muškáriť. Kamarátil sa aj s Francúzom Charliem, ktorý má v Liptove chalupu. Ja som chodieval na ryby s otcom, ale on bol skôr na kapre a zubáče, Jožko muškáril. Teraz už na ryby nemám veľmi čas, ale do Liptova chodievam rád. V roku 1979 ma môj spolužiak, v súčasnosti profesor na katedre scénografie Peťo Čanecký z Liptovského Mikuláša, pozval na prázdniny na Liptovskú Maru. Zamiloval som si tento kraj, našiel som si tu veľa kamarátov a odvtedy chodievam pravidelne v lete aj v zime. Každý rok robíme streetbalový turnaj a varím guláš pre celú partiu. Rozrástli sme sa, už je nás spolu s deťmi asi štyridsať.
Vianoce ste strávili v Jasnej, Silvester a Nový rok v Liptovskom Jáne. Ako bolo?
- Vianoce v pohode, zalyžovali sme si na Bielej púti a tešili sa na silvestrovskú lyžovačku. Ale dva dni pred Silvestrom manželka aj dcérka ochoreli. Asi preto, že sa na ňu tak veľmi tešili. Ja som si medzi sviatkami dvakrát musel odskočil z Liptova do Národného divadla. Hral som v Riaditeľoch a v komédii Čertice.
Dali ste si nejaké novoročné predsavzatia?
- Už dvadsať rokov si dávam to isté: Prestať fajčiť.