Hostóriu smrečianskeho ochotníckeho divadla začal písať evanjelický kňaz, národovec a vlastenec Pavol Rodoľub Čobrda. Pod jeho vedením zahrali v Smrečanoch na fašiangy roku 1908 prvú divadelnú hru Rozmajrín.
Do roku 1919 odohrali skoro každý rok aspoň jedno divadelné predstavenie. Pre nedostatok mužov, ktorí bojovali v 1. svetovej vojne, hrali mužské úlohy ženy. V tom čase medzi smrečianskou mládežou vynikal nadaný študent banskobystrického evanjelického gymnázia Matej Jančo-Morhista, člen a predseda tajného študentského spolku Mor ho! Pre svoje národné uvedomenie bol vylúčený zo všetkých škôl v Uhorsku ako pansláv. Padol v roku 1915 na talianskom fronte. Napísal divadelnú hru Duchaprítomnosť, ktorú smrečianska mládež odohrala v roku 1919. Na kultúrnom dome mu vďační občania umiestnili pamätnú tabuľu.
Na javisko vchádzali herci po doske cez oblok
Nástupcom Pavla Rodoľuba Čobrdu stal jeho syn Vladimír Pavol Čobrda. Do roku 1935 hrávali divadlo v obecnej kancelárii, prerobenej zo starej zemianskej kúrie. Miestnosť bola malá, ako šatňa pre hercov slúžila farská kuchyňa. Fara totiž stála v tesnej blízkosti obecnej kancelárie. Na javisko sa vchádzalo po doske cez oblok farskej kuchyne, do obloka kancelárie, a tak priamo na javisko. Lavice a stoličky sa na divadlo znášali z celej dediny. Keď farár Vladimír Čobrda zo Smrečian odišiel, divadelné predstavenia nacvičovali učiteľ Juraj Matejka, Peter Lazišťan, Ján Mudroň a mnohí ďalší. Michal Birický a učiteľ Vladimír Devečka divadlu zasvätili celý svoj život. Vychovali a trpezlivo viedli skoro dve generácie divadelných ochotníkov. V povojnovom období vynikali medzi divadelnými ochotníkmi predovšetkým tri Anny - Moravčíková, Kacerová a Šunová. Dvaja smrečianski divadelníci - Ľudmila Dolanská, rod. Širicová a Adam Jančo hrali aj vo filmoch Jánošík a Slnko v sieti.
Diplomy sa stratili, oponu zachránili
Divadelné predstavenia bývali nabité, do malej miestnosti sa všetci diváci nepomestili, preto príjmy z divadelných prestavení odkladali na výstavbu kultúrneho domu. Zaslúžil sa oň hlavne evanjelický farár Juraj Kušnír. Smrečania si ho postavili svojpomocne za necelých jedenásť mesiacov a slávnostne ho otvorili v roku 1935.
Smrečianski ochotníci získali množstvo plakiet a diplomov na okresných aj celoslovenských divadelných súťažiach. Žiaľ, stratili sa počas druhej svetovej vojny. Oponu sa podarilo pred príchodom frontu ukryť a slúži dodnes.
Počas storočnej histórie divadelníctva v Smrečanoch odohrali približne dvesto hier. K divácky najúspešnejším patrili Páva, Čaj u pána senátora, Starý zaľúbenec, Raj na zemi, Ulička, Dámy a husári, Baruška neplač a Ťapákovci. V roku 1977 zvíťazila na okresnej prehliadke. Režisérom bol Martin Antoška, ktorý získal trikrát uznanie za mužský herecký výkon a diplom za výtvarnú stránku predstavenia Ťapákovci.
Buďte slnkom hrali rekordných desaťkrát
Rekordný počet v histórii smrečianskeho divadelníctva zaznamenala hra Buďte slnkom, s ktorou sa ochotníci predstavili v okolitých dedinách desaťkrát.
Aj napriek niektorým problémom nacvičili v rokoch 1981 - 2006 v Smrečanoch 23 divadelných hier a niekoľko jednoaktoviek na fašiangové zábavy. Od roku 2007 vedie smrečianskych ochotníkov Kamil Paluga. Režisérmi súboru zostali Martin Antoška a Vlasta Mašurová.