Nedeľa, 25. október, 2020 | Meniny má AurelKrížovkyKrížovky

Matej Beťko je posledný žijúci furman v obci pod Poludnicou

PRED STO ROKMI to v Závažnej Porube vyzeralo takto: čo dom, to murár, ba aj dvaja. V každom piatom dome konský záprah. Ich majitelia si hrdo hovorili furmani. Dejiny a technika posunuli furmanov do histórie.

No svedectvo o živote skromného a pracovitého človeka, ktorého celoživotným osudom sa stal konský záprah, zostalo medzi nami. V rozprávaní posledného žijúceho porubského furmana.

Remeslo zavesil na klinec, zostal na gazdovstve
Matej Beťko sa narodil pred deväťdesiatimi rokmi. V rodine vyrastali štyri deti. Súrodenci sa už pominuli, zostal sám. „Do školy som chodil v Porube. Dobre pamätám, že ma učili učitelia Bobák a Vaško. Porubská škola mi dala viac ako základ. Počítať som vždy vedel veľmi dobre. Z mojich vrstovníkov žijú ešte Matej Hladký, Peter Staroň, Ján Kuľhavý. Vyučil som sa vo firme Šasinka a spol. za murára. Otec zomrel mladý, tak som nechal remeslo a zostal na gazdovstve. Na siedmich hektároch bolo treba robiť. Poorať, pozvážať, dreva navoziť...,“ krátko predstavil svoju cestu životom.
Po týchto slovách nám prišlo na myseľ, že prvé písmenko, ktorému sa naučil nebolo A, ale S – skromnosť. Ďalej porozprával, že aj pole má svoju dušu, svoje posolstvo. Ibaže ten, kto na poli robí, musí sa na poli nájsť.
„No s koňmi sme nerobili len na poli. Pre robotnícke stavebné družstvo sme vozili štrk, cement, stavebný materiál... Najnáročnejšie boli furmanky po škridlu do Sučian. Šesťdesiat kilometrov po hradskej tam, potom na doštiak naložiť deväťsto kusov, prenocovať a nasledovala cesta domov. Dole – hore, dva dni. Ešte náročnejšie a veľmi nebezpečné bolo doviezť drevo z Jánskej doliny. V noci nakŕmiť, zapriahnuť, o štvrtej vyraziť, stromy zrúbať, naložiť a dopraviť domov. Veru, bolo sa treba zvŕtať, ak sme chceli prísť domov za vidna,“ vysvetlil jedným dychom.

Na Jána v Jáne primrzlo a kone sa pozabíjali
Z rozprávania sa dozvedáme, že v hore zažil aj neobyčajné chvíle, na ktoré sa nezabúda. „Stalo sa to o Jáne, v Jánskej, na Rovniach. Razom sa schladilo, primrzlo, kone podkuvané naostro neboli, v strmine sa pošmykli a pozabíjali sa. Vtedy som bol rád, že som ostal nažive. Alebo po syr na Rakytovicu, či po seno z Bosých jamy za Rakytovicou. Nahor ešte ako tak, ale nadol s rebriniakom a poriadnym nákladom. Bolo to riskantné nielen pre koníky, ale aj pre človeka.“ Robil tvrdo, ale spomenul, že pri práci na hôrnych lúkach bolo dobre a veselo.
Keď sa v Závažnej Porube založilo družstvo, aj s koníkmi pracoval na Štepníku. Zásoboval hospodársky dvor. Na jar bolo potrebné poorať celú Porubu, zaorať švábku, v jeseni úrodu povoziť z poľa. Stolom mu bol chotár a jedálny lístok určoval ten, komu sa oralo. Na obed sa domov nechodilo. Robilo sa od svitu do mrku. „Kone ma nikdy nesklamali. Mal som aj takého koňa, čo sám dokázal chodiť po brázde. Volal sa Šárga. Ani chlapcov, čo sa mi oblepili na voz, som neodháňal, nech sa prevezú, veď kone som mal vždy mocné.“
Tento verný pomocník človeka si však vyžadoval dobrú opateru, stálu starostlivosť. Nakŕmiť a napojiť, to je málo. Ťažným koňom sa treba venovať deň - noc, piatok - sviatok.
„Každú nedeľu, pred kostolom, som chodieval koňom vsypať, porozprávať sa s nimi, pozrieť, či je všetko v poriadku. Povinnosť bola prvoradá. Veru som nedovolil druhému starať sa o moje kone. Keď sa má niečo robiť, nech sa robí poriadne,“ zdôraznil.

Vozil mladuchy i truhly s nebožtíkom
A možno je celkom prirodzené, že konský záprah bol pred desiatkami rokov nenahraditeľný aj pri všetkých udalostiach, ktoré vybočili z bežného života. Futbalistov vozieval na zápasy po susedných dedinách a ak sa nešťastne zlomila noha, povoz poslúžil aj ako sanitka. Neraz odviezol aj porubskú muziku, či divadelníkov. Keď bolo treba prepraviť ťažký náklad k lyžiarskemu vleku alebo do kameňolomu, spriahli aj tri páry. Vyzdobené kone zas vozievali mladuche rúcho. Keď zo starej striekačky prerobil pohrebný voz Milo Valent, truhlu s nebožtíkom vozieval na cintorín. Pohrebnú službu vykonával viac ako desať rokov. „Vyviezol som do Brestovej vari dvesto truhiel. Mal som písanku, všetko som do nej písal, zaznamenával, lebo tak ma naučili ešte v škole, že kto počtuje, ten gazduje.

Výpoveď i spoveď posledného furmana
Možno celkom prirodzené veci sa udiali tak, ako sa udiali. Oženil sa, v manželstve vychovali dve deti, teší sa zo šiestich vnúčat. Pavlínka, Matej i Paľko sú pri starom otcovi denno-dennými hosťami. Pochvaľuje si, že nevesta Ivetka a syn Paľko sa o neho príkladne starajú a dcéra Milka s manželom Michalom a deťmi Markou, Ivetkou a Miškou veru často pribehnú až z Plzne. Spoločne zariadia a vybavia otcovi a starému otcovi všetko, čo potrebuje.
Od mladosti mal rád šport, futbal zvlášť. Keď sa hrá doma, nechýba ani na jednom zápase, či hrajú žiaci, dorast alebo A mužstvo. Nechýbalo mu veľa do osemdesiatky, keď vystúpil na Poludnicu a dodnes mu patrí titul najstaršieho turistu z Poruby, ktorý vo vysokej starobe premohol tento kopec.
Od detstva žil medzi ľuďmi, spolu so zvieratkami a celý život pracoval na poli. Aj dnes sa najlepšie cíti, keď položí kosu na plece a popri Brodku ide nakosiť „zelenieho“ jahniatkam. A ako to vyzerá od rána do večera v takomto požehnanom veku? „Ráno sa poobliekam, posteliem, nakŕmim ovečky, popreštepujem drevo a zakúrim do ,,šparhéta". Potom si počítam noviny, zohrejem obed, zapnem televízor a čakám, kedy prídu deti a vnúčatá. Aj keď už žijem tri roky ako vdovec, nie som sám. Mám dobrú opateru. V živote som to nemal ľahké, veľa som sa narobil. Dokázal som prijať dobré aj zlé. Pán Boh mi povolal manželku, ale doprial spokojnú starobu, lebo mám dobrie deti.“
Bola to výpoveď i spoveď zároveň. Skoro ako v rozprávke. Ibaže v živote je to oveľa ťažšie.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh
  2. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí
  3. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY
  4. NAŽIVO: Čo čaká ekonomiku? Sledujte #akonato konferenciu
  5. NAŽIVO: Ako na koronu reagujú úspešné firmy? Sledujte #akonato
  6. Kupujte originálne tonerové kazety HP
  7. Investície s fixným ročným výnosom od 6 % do 8 %
  8. Zaplatiť za kávu či obed pomocou správy v čete? Už čoskoro
  9. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár
  10. Zelená Bratislava
  1. Kvalitné sporenie si dokážete vybaviť z pohodlia domova
  2. Tesco prináša zákazníkom potraviny za každých okolností
  3. Vedeli ste, že jablká majú svoj medzinárodný deň?
  4. Zostáva už len 7 dní na predloženie žiadosti o grant
  5. Svet môžeme zlepšiť dobrými skutkami
  6. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh
  7. Najnovšie technológie a inovácie na Gemeri? Normálka
  8. Zlaďte vaše šperky s jeseňou
  9. Nové laboratórium ekonomického experimentálneho výskumu na EUBA
  10. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí
  1. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové 19 877
  2. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí 16 962
  3. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte? 13 280
  4. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár 12 485
  5. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh 11 511
  6. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 11 165
  7. Kam sa vybrať za jesennými výhľadmi? 11 161
  8. Ako pracujú horskí nosiči? Vstávajú ráno o štvrtej 10 843
  9. Ako vidia budúcnosť deti zo základných škôl? Budete prekvapení 10 159
  10. Jedlo v Bratislave: Tieto reštaurácie určite vyskúšajte 9 958
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Liptov - aktuálne správy

Lekár z martinského infekčného: Koronavírus je zákerný, ubližuje slabším

S Martinom Babušíkom, lekárom Infekčnej kliniky a cestovnej medicíny Univerzitnej nemocnice Martin, sme sa rozprávali o chorobe, ktorá hýbe celým Slovenskom. Koronavírus podľa neho mnohí ustoja aj bez príznakov, no pre nemálo ľudí má aj fatálne následky. A na tých musíme myslieť.

 Martin Babušík, vedúci lekár na jednotke intenzívnej starostlivosti 
Kliniky infektológie a cestovnej medicíny v Univerzitnej nemocnici Martin.

Energetici do ochrany vtáctva v Liptovskej Teplej investovali 30-tisíc eur

Na úseku dlhom 1,3 kilometra ošetrili 14 stĺpov a splnili tak požiadavku štátnych ochranárov.

Minister obrany vyzýva ľudí, aby pre testy na Oravu necestovali

Záujem o testovanie na Orave majú aj Liptáci. Ide o blízke regióny, ktoré majú veľkú spoločnú hranicu.

Ilustračná fotografia.

Zemiaky vyrástli kvalitné, už sú aj pod strechou

S množstvom aj kvalitou zemiakov sú v tomto roku spokojní.

Triedenie zemiakov v Smrečanoch.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Koronavírus na Orave: V sobotu zachytili 1600 pozitívnych prípadov (minúta po minúte)

Na Orave bol o celoplošné testovanie na Covid-19 opäť záujem.

Nemocnica v Nitre má 104 infikovaných zamestnancov

Reprofilizovaných je už 92 lôžok. Na Zobor zatiaľ preložili trinásť ľudí, ktorí potrebujú doliečenie.

Prípravy na Kysuciach v plnom prúde, testovať sa bude aj v reštaurácii či v kolkárni

Sme na jednej lodi, musíme sa zomknúť, hovorí starosta Čierneho.

Už ste čítali?