Ružomberská osada Vlkolínec si tento rok pripomenie 15. výročie zápisu do zoznamu najvýznamnejších svetových kultúrnych pamiatok ľudstva.
Preto podujatia pripravené tento rok budú mať reprezentatívnejší charakter. Okrem tradičných akcií bude zaujímavý workshop výtvarníkov a rezbárov. Vytvorené diela sa stanú súčasťou Vlkolínca. Vydajú aj informačnú brožúru o histórii v šiestich jazykoch. Táto aktivita by mala prispieť k zvýšeniu turistického záujmu o osadu, pretože návštevnosť Vlkolínca mierne klesá.
Peniaze pre osadu
„Platiacich návštevníkov evidujeme ročne asi 40-tisíc. Pozvaní hostia, obyvatelia Ružomberka, účastníci Nedele vo Vlkolínci, pravidelného odpustu či iných „masových“ akcií nie sú evidovaní. Nie sú k dispozícii ani záznamy o návštevníkoch prichádzajúcich do Vlkolínca turistickými chodníkmi. Z pohľadu evidovaných návštevníkov vlkolínskej expozície Liptovského múzea je ružomberská osada na druhom mieste po Múzeu liptovskej dediny v Pribyline. Celková návštevnosť Vlkolínca ale môže byť aj dvojnásobná,“ odhadol Jozef Bašary z Mestského úradu v Ružomberku.
Čo vlani vo Vlkolínci pribudlo? Mesto pre Vlkolínec vyčlenilo 1,8 milióna korún, Environmentálny fond poskytol OZ Vlkolínec 550-tisíc korún na kosenie lúk, propagáciu fauny a flóry Vlkolínca. Viac ako pol milióna korún z projektu ministerstva kultúry Obnov si svoj dom dostali na štyri projekty vlastníkov objektov vo Vlkolínci.„Nielen za takto získané finančné prostriedky sa vlani okrem iného vybudovala prvá časť náučného chodníka Biely Potok - Trlenská dolina - Vlkolínec - Laz - Trlenská dolina a informačný systém so 16 tabuľami. Len pre zaujímavosť, súčasťou celého tohto projektu bude vybudovanie troch náučných chodníkov, obnova niektorých existujúcich chodníkov, osadenie informačných tabúľ a smerovníkov. Projekt pripravili a budú realizovať OZ Vlkolínec a mesto Ružomberok v spolupráci s Národným parkom Veľká Fatra. Spolu by mal stáť takmer 600-tisíc korún, pričom jeho cieľom je okrem iného zapojiť domácich obyvateľov do prác na obnove lúk a chodníkov,“ prezradil J. Bašary.
OZ Vlkolínec s podporou mesta vlani zriadilo v budove bývalej školy Galériu ľudového umenia a fotografie, Liptovské múzeum zase otvorilo v objekte humna expozíciu požiarnej techniky. V tomto roku sa pripravuje projekt dostavby pravej strany ulice (domy zhoreli počas SNP), OZ Vlkolínec pripravuje II. etapu kosenia lúk a výstavbu náučného chodníka - na Sidorovo a k Dogerským skalám. Liptovské múzeum požiadalo o grant ministerstvo kultúry úprava humna, v ktorom je expozícia hasičskej techniky. Zo zdrojov Vyššieho územného celku Žilina by malo byť zabezpečené vybavenie interiéru, pripravuje sa aj vydanie poštovej známky.
DOM UNESCO
„Po získaní prostriedkov z grantov Európskej únie by mohol byť v budúcnosti vo Vlkolínci otvorený Dom UNESCO, v ktorom by sídlilo aj informačné centrum a expozícia histórie Vlkolínca. V súčasnosti sa na tento projekt spracováva štúdia. Z pohľadu budúceho rozvoja Vlkolínca je však podstatné niečo iné - v spolupráci s mestom podali žiadosť o grant na vypracovanie tzv. manažérskeho plánu Vlkolínca. Tento materiál bude určovať budúce aktivity vo Vlkolínci - obnovu pamiatok, výstavbu, služby turistom, podporu a podnikanie domácich obyvateľov, obnovu a využitie lúk,“ dozvedeli sme sa od J. Bašaryho.
Z hľadiska obnovy pamiatok je potrebné si uvedomiť, že sa vo Vlkolínci nachádza vyše 100 drevených objektov, ktoré treba neustále udržiavať. Zložité je navyše to, že mnohé objekty sú vo vlastníctve súkromných osôb, dokonca zo zahraničia - Kanady, Holandska, Talianska. Mesto vlastní len jednu kultúrnu pamiatku vo Vlkolínci. A koľko financií by Ružomberok potreboval, aby bol Vlkolínec, ako sa povie, na úrovni? „Potrebu financií na obnovuvšetkých objektov odhadujem na 150 miliónov korún. Ročné náklady na údržbu - nátery, výmeny šindľov atď., sú na hranici troch miliónov korún ročne,“ hovoril J. Bašary, čím naznačil, že starostlivosť o Vlkolínec je trvalou záležitosťou mesta.
